LUCAS 12
TBL1 Miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús, haxta rcheeplsa zho. Dzigo bnee me lo xpëëdscuel me, rëb me: âGoḻguieá¹ goá¹, guá¹de to miá¹e ruá¹ zha farisé, teḻ zha rquiaalose zho miech wen nac zho. 2 Sac grëse ncuaaá¹e sca ngueets rac, grëse ncuaaá¹e rlud miech, zdziá¹ dze ne xoobneá¹a. 3 ‘Zig nac grë ncuaaá¹e zhliaanse rnee to lo ncow niina, zdziá¹ dze ne gon miecha zobna ngbidz; grë ncuaaá¹e rnee to leá¹ yuse, zdziá¹ dze ne dib lad guiedz gacnaá¹ miecha. 4 ‘Goḻgona gaá¹le bets: Ib gdziebde to zha ne gacladz gut to. Nli zrieelo gut zho xcuerp to, per peet grieelodraa zho guá¹ zho. 5 Goḻguieá¹, Dios nac meá¹ ne mazdraa nroob, miá¹e rnabey me miá¹ co none gon to. Sac teḻ me, zrieelo me gnitlo me miech dib xcuerp zho, ni lozh ga zrieelo me gzonëz me zho nëz leá¹ gabiḻ. 6 ‘Nligaa gdziebde to miech, csaand Dios lega pe gac to. Goḻwi gaá¹le, zig nac grë mguiá¹, niicle ne rzac miech peet nond ma, haxta chop ma rto zho por tib gaay centav; per teḻ Dios, ib rsaanladzd me ma. 7 Peleḻ to dzigo csaan me, haxta guits guic tow, grësew ngaba lo me. Gdziebde to sca, goḻguieá¹ gaá¹le nonraa to lo tib dzoon mguiá¹. 8 ‘Ni gni naa lo to gaá¹le, zha ne glu lo miech nacnie zho naa, scaque naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zeeá¹ gaḻ dze co zlu naa lo grë xanjl Dios, nacnie naa zho. 9 Saá¹gue zha ne ctoladznie naa lo miech, scaque naa ziep naa lo grë anjl co ruá¹beyd naa zho. 10 No zha ne rneenë naa, per zuá¹ Dios zho perdon doḻ co; saá¹gue zha ntseeb ne gneenë EspÃritu Sant, ib guá¹draa me zho perdon. 11 ‘Zeeá¹e tsiezo miech rii to lo grë zha ne rnabey xyadoo zho, tsiezogaa zho to lo grë zha ne nac wxtis, tsode to zhgab dieá¹ pe gnee to; 12 sac zeeá¹e sca tsiegala, EspÃritu Sant csiaab guic to pe nac miá¹e gnee to lo zho. 13 Horco wbig tib zha ne no lad grë miech co, rëb zho lo Jesús: âMaestro, bzhiguieḻ bnee lo bets naa glë zho ncuaaá¹e psaá¹ pxoz no, gneedz zho miá¹e raguiaḻ naa yca naa. 14 âAque luuw nli ârëb Jesúsâ, ¿cho në lo luu laa naa noyuá¹ guieḻwxtis co? Ziaḻd naa goá¹ par quiiz naa ncuaaá¹e rap miech. 15 Dzigo bnee me lo grë miech co, rëb me: â¡Goḻguieá¹ goá¹, gzoobladzde to demas gapcheá¹ to! Sac niicle ndziibraa gapcheá¹ miech, grieelod por grë ncuaaá¹ co ndzon gac lo xquieḻmban zho. 16 Znu goá¹ bzhaac tib meá¹ ne nroob gopcheá¹. Nat liu quianie me, zeeá¹e rlaap me grë ncuaaá¹e ran me, nroob ncuaaá¹e rlis me low. 17 Bdziá¹ tib dze rgaadraa pa tsotsow grë ncuaaá¹ co, dzigo bzob me dieá¹ zha guá¹ me. 18 Tibaque zeeá¹e rëb me: “Miá¹e naca laa naa guá¹ nroob grë yu qui, zeeá¹a zigtaa grë guieḻnzaac quiw, grëragaa ncuaaá¹e rap naa, ga tsotsowa grësew. 19 ¡Pe zhidaa iz ne lëb grë ncuaaá¹ co! Peet tsieniedraa guic naa, iá¹e guxt sob naa, gow naa, guie naa ncuaaá¹e gacladztaa naa." 20 Miá¹ co rza guic me, tibaque zeeá¹e rëb Dios lo me: “Nadzpaa nxen luu. Guieel riigazh goá¹ laa luu guet. ¡Zhaale zha ne guiaaá¹nie grëtaa ncuaaá¹e beeá¹lo luu i!" 21 Zeeá¹e blozh bzodiidz Jesús cuent co, rëbchaa me: âSca nagoá¹ rzac grë zha ne loxaque dieá¹ zha gapcheá¹ zho zienie guic zho. Ncuaaá¹ cose rionie guic zho, ib rioxcod zho guá¹ zho ncuaaá¹e non nëz lo Dios. 22 Blozh ga, rëbchaa me lo xpëëdscuel me: âGacxe waa, gni naa lo to gaá¹le: Tsode to zhgab dieá¹ zha gban to lo guidzliu rii, pa griee pe gow to par gban to, pa gdzielgaa ncuaaá¹e gdze xcuerp to. 23 Mazd goḻconie guic to dieá¹ zha gac xquieḻmban to, dieá¹ pa tsiebannie to xcuerp to. 24 ‘Goḻwi lo grë nga gaá¹le, led yed ma ran, led yed ma rlaap, led yed ma rgotsow pe guieḻgon, per row ma; sac Dios rdeed ncuaaá¹e row ma. ¡Teḻ to goá¹, mazdraa non to lo grë mguiá¹ co! 25 Ni lalnu paat rquiinda tant tso to zhgab. Teḻne guiab to tso to zhgab dieá¹ zha gacnool xtse to spalal yeeá¹se, ¿niacxe zrieelo to guá¹nool tow? 26 Naá¹le to gaá¹le led ncuaaá¹e grieelod ga. ¿Pe nac dzigo tant tso to zhgab ncuaaá¹e mazdraa nroob? 27 Zig nac lar, ¿pe nacne tant tso to zhgab dieá¹ pe gacwxab to? Pe rwide to lo grë guiee dzil ne gaá¹le zëëb dan, zha rrooba, niow rluw, ni led yeda rio zhgab dieá¹ zha gacwxaba; ni gni naa lo to gaá¹le, per ni rey Salomón con grë xab niazh me, blud me scataa niow. 28 Gase na gaá¹le goḻwi, niicxe grë guiee dan co na, zna dze zob nguiaw, gzhe widz laaw bidzle, laaw tsecle, ni scataa niow rgacwxab Diosa; ¿pe leḻ to dzigo ygacwxabd me, niicle ne squi gard guieá¹ to dib zdoo to gnalo to me? 29 ‘Tsodraa to zhgab sca, guiab to: “¿Pa griee pe dioow ne, pa griee pe dio ne?" 30 Grë miech ne ruá¹beyd Dios, tibaque zhgab co rio zho. Saá¹gue to, goḻsoladz gaá¹le Pxoz to meá¹ ne zob gbaa, naá¹le me pe nac grë xliaadz to. 31 Me nac meá¹ ne gneedz ncuaaá¹e yquiin to, per ib none glo tsoxco to gban to zigne rnabey me. 32 ‘Nli zhis to, pale tib dzoon win mëcwxiil yeeá¹, per gdziebde to. Sac niicle zhis to, per rley Pxoz to meá¹ ne zob gbaa, laa me rneedz grëse ncuaaá¹e rap me lo to. 33 Gacxe waa, laa ne tsonie guic to dieá¹ zha gacnroob ncuaaá¹e rap to, miá¹e quianie to goḻtow, dzigo goḻdeed dimi co yquiin zha ne rappaa liaadz; zeeá¹a sca nroobraa guieḻnzaac ne ygaa to gbaa. Guieḻnzaac cosi, led yeda nitlo, led yeda grë, led yeda tsoxtseeb lo ngbaan, tsoxtseebgaa lo mxiḻ. 34 ‘Sca goḻguá¹, sac goá¹ guieḻnzaac ne guá¹lo to, zaatne guá¹lo tow, ga gdziá¹ to. 35 ‘Nsin sca goḻso ârëb me lo zhoâ. 36 Goḻgac zig tib nguá¹dziin ne rquiambëz gbire meá¹ ne rnabey zho zeeá¹e pa rie me tib lo guieḻtsieel. Nsin rzo zho, zigne rdziá¹ me, rxal zho ro yu rzëëb me. 37 ‘Dichos zha ne nsin zo zeeá¹e laa meá¹ ne rnabey zho glanso. Ib tedsod, steed me zho nëz leá¹ yu, soob me zho lo mezh, csilo me mezhal gdziib ncuaaá¹e gow zho. 38 Nligaa dichos zha ne sca nsin so, horne glansotaa me; niicle teḻ wxiá¹a, ziadyiinigaa liuw. 39 Goḻgaá¹ gaá¹le, teḻ niaca miá¹e gacnaá¹ miech laa ngbaan tsieban lidz zho guieel, per naá¹d zho dieá¹ pa horpaaw, ¿niacxe zaaguies zho? Led sobna zho lëë, nsin nsin so zho parne csaand zho sëëb ngbaan lidz zho. 40 Scaque to nagoá¹, none sca nsin so to, sac goá¹ lega naclew zeeá¹e gaá¹ to laa Mgui ne pxeeḻ Dios ziaadle. 41 Zeeá¹e blozh sca bnee me, rëbchaa Pedr lo me: âMaestro, miá¹e blozh bnee luu i, ¿pe par nose naca, te ye par grëraa miecha ye? 42 Pquiab me rëb me: âLaaw rne naa, par grëse zha ne zienie guic zaacse guá¹ zho miá¹e rnee meá¹ ne rnabey zho. Nligaa nsin none so zho, sac laa zho guiaaá¹nie zha ne nacgrë zho, zig riaaá¹nie tib nguá¹dziin sanguá¹dziin zho parne gdeed zho ncuaaá¹e gow zho. 43 ‘Dichos zho, teḻne iá¹e niowse noyuá¹ zho dziin co zeeá¹e laa meá¹ ne rnabey zho glanso. 44 Zeeá¹e gaá¹ mew, ib tedsod so me zho, zha gnabey grëse ncuaaá¹e quianie me. 45 Per teḻ tsienie wguit guic zho guiab zho gbireniobd me, csilo zho leḻ csacsi zho grë zha ne biaaá¹nie zho, tso zho loxaque gowcho zho, loxaque gzudz zho, 46 tibaque zeeá¹e gaá¹ zho laa me zole lo zho; ib tedsod hor cogazh ctiche me dziin co lo zho, gzonëz me zho guey zho zaatne no grëraa zha ne rond diidz. Nroob caxtigw ne cteed me zho. 47 ‘Sac goá¹ zha ne sca naá¹le pe nac miá¹e racladz meá¹ ne rnabey zho, ni tsoxcod zho guá¹ zhow; ible nroob nac caxtigw ne ted zho. 48 Mazd lëëtaa caxtigw ted zha ne peet naá¹d, niicle guá¹d zho miá¹e rnabey me. Grëse zha ne naá¹le pe nac miá¹e no guá¹ zho, ib none guá¹ zhow; nac cuent rii zig tib zha ne rcaania pe cos, teḻ palal miá¹e pcaania zho, none haxta nroobraaw ctsire zho. 49 ‘Niina ne laa naa ziaḻ, rrieequia ziaḻzobgui naa lo guidzliu. ¡Ni zoot naa goá¹, tebaa raá¹le naa laaw quiayazbel! ¡Tebaa psiaaḻle naa lo dziin ne ziaḻguá¹ naa! 50 Per na naraa none teed naa tib guieḻnë nroob, ni mbanse goá¹ rac zdoo naa quiambëz naa gdziá¹ dze co. 51 ¿Masaque naá¹ to na lëë, laa naa ziaḻ loxaque par cuiá¹ wense miech? Lëda goá¹, ye ziaḻ naa ziaḻguá¹ctiḻ naa zho. 52 Sac desde leá¹ dze rii, yu ne no gaay miech, laa zho ctsolsa. Teḻ sëëb chop zho xnëz naa, laa stsoá¹ zha ne guiaaá¹ ga, ctsidiḻ zho; teḻ sëëbgaa tsoá¹ zho, scaque grop zha ne guiaaá¹ ga, gaá¹dzed zho zho. 53 Mëëd ne gaá¹ laa pxoz zho, laa xniaagaa zho bzëëb xnëz naa, gaá¹dzed zho pxoz zho, gaá¹dzed zho xniaa zho; scaquegaa zha ne quianie mëëda, zeeá¹e gaá¹ zho laa xingan zho, laa xindzoopgaa zho bzëëb xnëz naa, gaá¹dzed zho zho. Zha ne nac nguzhizha, zlëënie xniaa tsieel zho zho; teḻ xniaagaa tsieel zhow, zlëënie zho me. 54 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo grë miech ne ndxie ga: â¡Pe nlipaa rnee to rieá¹de to pe nac grë ncuaaá¹e noyac leá¹ dze rii! Zha zeeá¹e raá¹ to rquia xcow nëz ne rzëëb ngbidz, znuse rieá¹ to laa guie guiab. 55 Zeeá¹e raá¹gaa to ziaad me nëz ne rzë ngbidz leá¹ mëë naḻ, naá¹le to laa nëëg gac. 56 ¡Guieḻwquiaalo i lo to goá¹! Zha zëëb dzigo ruá¹bey to grë señ ne rlu zhan gbaa, rlugaa lo guidzliu, laa grë miá¹e quiayaá¹ to leá¹ dze rii rieá¹de to. 57 ‘¡None guieá¹ to tozhal cobey dieá¹ pe nac miá¹e nonguieḻ guá¹ to! 58 Gzoob ne bdiḻnie to tib samiech to, laa to nole nëz zie to lo wxtis grop to. None guieá¹ to, laga no to nëz mazd goḻguiaaá¹ mpas, lëdle tsiezo zho to lo wxtis; sac teḻ laa to gdziá¹ lo wxtis, ib znabey wxtis zha ne co to ladzguiib. 59 Ni naá¹le to gaá¹le, grieede to ga, haxtaque lozh quizh to teḻ palal gac mult ne gnab zho lo to.
