Menu

LUCAS 11

TBL

1 Tib vuelt, loxaque blozh bzodiidznie Jesús Dios, wbig tib xpëëdscuel me rëb lo me: âMaestro, bzhiguieḻ blu lo no dieá¹ zha gzodiidznie no Dios, zigne beeá¹ Juan Bautist pseed me xpëëdscuel me zha gzodiidznie zho Dios. 2 Dzigo rëbchaa Jesús: âZeeá¹e gzodiidznie to Dios, goḻguiab: Dios, luu nac Pxoz no, zob luu gbaa; luuse nac meá¹ ne mazdraa ndzon. Luu nac meá¹ ne gnabey no, miá¹e gnabeytaa luu, zigne raca gbaa, scaque none gaca lo guidzliu nu. 3 Beeá¹ guieḻnzaac bneedz ncuaaá¹e dioow no nadze. 4 Bzhiguieḻ beeá¹ no perdon grëse doḻ ne ziodziuuá¹ no lo luu, zigne rdziuuá¹ no samiech no perdon grë falt ne ruá¹ zho lo no. Gdeete luu diidz yquiil meá¹dox no, beeá¹ guieḻnzaac bla no lo ma. 5 ‘Sca nagoá¹ gnee to ârëb Jesúsâ. Ncuaaá¹e gnab to lo me zneedz mew. Samiechse to name, gzoob ne wxiá¹a, lega nacle glanso tib zha ne ndzieeldiidz to ni guieá¹d pe gdeed to gow zho. Dzigo tsie to lidz stib zha ne ndzieeldiidz to guiab to lo zho: “Bzhiguieḻ beeá¹xtad tsoá¹aque xcuuá¹ luu lo naa. 6 Lega nacle blanso tib zha ne ruá¹bey naa, na guieá¹d pe gded naa yquiin zho." 7 Segur znë zho: “Guá¹neete luu naa nu, dziitsle nioog ro lidz naa, nataa nixguies grë xpëëd naa; grieelod gache naa gnedz naa ncuaaá¹e racladz luu." 8 Per teḻne sonaad to ga, gaá¹se zho tibaque quianee to, gnid naa zho tsieched zho gneedz zho ncuaaá¹e racladz to. Per gneedzd zhow porne ndzieeldiidz to zho, sinque laa zho gneedza porne goá¹ zho tibaque quianab tow. 9 Scaque nagoá¹ none guá¹ to, zeeá¹e pe gnab to lo Dios. Ncuaaá¹e rquiin to, goḻnaba lo me, scagaa me zneedz mew. Goḻguib teḻ pe racladz to, me nac meá¹ ne gacnie to gdziel tow. Goḻcuedzlë me, scagaa me scaania me to. 10 Sac grëse zha ne rbig lo me rnab zho ncuaaá¹e rquiin zho, rdeed mew. Zha ne rguib ncuaaá¹e racladz zho, racnie me zho rdziel zhow. Zha ne rbedzlë me, rcaania me zho. 11 ‘Goḻguieá¹ gaá¹le, zig nac to, zeeá¹e rnab xpëëd to tib meḻ gow win, ¿niacxe ziazh to co to tib meeḻ nia win? 12 Zeeá¹e rnabgaa win tib dzit, ¿niacxe zgo to tib meegu nia win? 13 Led rioxco to lëë niapse ncuaaá¹e wen rdeed to lo xpëëd to, niicle ne miech ntseeb nac to. Teḻne sca rioxco to xpëëd to, peleḻ Pxoz to dzigo, meá¹ ne zob gbaa, tsoxcod me to. Ib tedsod grëse zha ne gnab lo me gdeed me ncuaaá¹e rquiin zho, zdeed mew; haxta zha ne gnab cxeeḻ me Espíritu Sant gacnie zho, zuá¹ me miá¹e gnab zho. 14 Tib vuelt beá¹cxooá¹ Jesús meá¹dox ne nosacsi tib mgui co. Ib gacd gnee mgui, sac psaá¹ ngop ma mgui. Dzigo zigne beá¹cxooá¹ Jesús ma, laa mgui psilo bnee. Grë miech ne ndxie ga, bzee zdoo zho goá¹ zhow. 15 Nogaa zho rnee, Beelzebú ma ne rnabey lo meá¹dox, ma co nacnie me gane rrieelo ruá¹cxooá¹ me meá¹dox. 16 Brieequia spalal zho, rnab zho lo me guá¹ me pe stib milagr, parne gliladz zho nli Dios pxeeḻ me. 17 Bieá¹ Jesús zha rza guic zha ne noneenë me ga, dzigo rëbchaa me lo zho: â¡Ncuaaá¹e gacd goá¹ rnee to! Teḻ tib guiedz nadieá¹, csilo miech, lëëque zha tiḻnie meá¹ladz zho, ¿niacxe nitlod guiedz co? Tib diigaa miecha, teḻ lëëque zha tiḻnie meá¹lidz zho, led znuse lëë nitlo dii co. 18 Scaque meá¹dox nagoá¹, teḻne lëëque lëë ma guá¹cxooá¹ sameá¹dox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! Laa naa rne miá¹ rii lo to, porne rnee to ma ne rnabey lo meá¹dox nacnie naa, gane rrieelo ruá¹cxooá¹ naa ma. 19 Nana teḻne sca rzac to, ¿zha ne nacgrë to dzigo, cho nacnie zho ne ye zho ruá¹cxooá¹ ma? Gase nagaá¹le rlu doḻdox i quiayuá¹ to squi rnee to. 20 Saá¹gue teḻ naa, Dios nacnie naa ruá¹cxooá¹ naa meá¹dox, ni ga rlu gaá¹le laa Dios pxeeḻle meá¹ ne gnabey lo to. 21 ‘¡Masaque nac meá¹dox zig tib zha ne no xfuers! Tib zha ne no xfuers, teḻ tibaque ney zho xquiib zho, ¿cho dieá¹ lega sëëb lidz zho gla ncuaaá¹e quianie zho? 22 Per zeeá¹e rrieequia stib zha ne mazdraa no xfuers, zha cole rtiche zha co, ruá¹cxooá¹ zho zho, riaaá¹nie zho grë ncuaaá¹e gopcheá¹ zho. 23 Goḻgacnaá¹ sca gaá¹le, zha ne rlëë lo naa, ga rlu nacnied zho naa; ni zha ne racnied naa lo xtsiá¹ naa, paat yquiind zho. 24 ‘Meá¹dox ne rsacsi miech, zeeá¹e laa ma rsaan zho, rie ma riequianzë ma dan zaatne choot miech guieá¹d, rguib ma dieá¹ pa cuëz ma; raá¹se ma rdzield zaatne cuëz ma, rnee ma: “Mazd gbire naa guia naa lidz naa stib." 25 Dzigo rbire ma, zeeá¹e rdziá¹ ma lo zha ne psacsi ma ga, masaque rzac ma zho zig rzac miech tib yu ne griiá¹ blioob, tib yu ne iá¹e nzhixcuaa leá¹. 26 Dzigo rie ma riexi ma zgadz sameá¹dox ma, ma ne mazdraa ntseeb, rdziá¹ ma gza ma rzëëb ma zdoo zha co, rsilo ma rsacsi ma zho. ¡Horcole mazdraa mban ruá¹ ma zho! 27 Sca quianee Jesús, zeeá¹e nguiedz bnee tib wnaa ne no lad grë miech ne ndxie lo me ga, rëb wnaa co: â¡Dichos wnaa ne gop luu, wnaa ne bgadz luu! 28 Pquiab Jesús rëb me: â¡Mazdraa dichos zha ne goá¹, yquiaadiag Xtiidz Dios ni tsoxco zho gban zhow zigne naca! 29 Miech guizhiu ne quiadziá¹raa lo me ga, dzigo bnee me rëb me: âNadzpaa ntseeb zdoo to nac to miech ne mban leá¹ dze rii. Tibaque quia to racladz to gaá¹ to pe stib milagr, parne gliladz to Dios pxeeḻ naa, ¿zha rnaraa milagr ne racladz to gaá¹ to? Gacnaá¹ to gaá¹le, stibaque milagr goá¹ gaá¹ to, tib miá¹e csoladz to zha goc Jonás. 30 Haxta dzigoraa nagoá¹ guieá¹ to nli Dios pxeeḻ naa. Sac teḻ Jonás, zeeá¹e gocnaá¹ zha Nínive zha bzhaac me, dzigo bliladz zho nli Dios pxeeḻ me. 31 Ni gacnaá¹ to gaá¹le, zeeá¹e gaḻ dze ne laa Dios guá¹ xquieḻwxtis me, zieso wnaa ne goc rein nëz Sabá, steedquie me to. Sac goá¹ pa lo ga briee me, biaad me biadquiaadiag me grë xtiidz Salomón; ni to, lo to nu zo meá¹ ne mazdraa non lo Salomón, ni nëd to gon to xtiidz me. 32 Scaque grë zha Nínive, steedquie zho to; sac goá¹ zeeá¹e güeynee Jonás lo zha Nínive, znuse bin zho diidz psaan zho xquieḻntseeb zho wbig zho lo Dios; ni to, lo to nu zo meá¹ ne mazdraa non lo Jonás, ni ib ruá¹casde to me. 33 ‘Tsod zha ne yquiaagui tib biini, lozh ga ctoos zho pe cos low, gzolangaa zhow zaatne ngueets. Sac biini ne rquia, glaa rzoba par gziiniw leá¹ yu, zeeá¹a guiab biini lo grëse zha ne sëëb leá¹ yu. 34 Rrieequia nac bziaalo miech zig nac tib biini. Teḻne niapse lo grë ncuaaá¹e ndzinli rwi zho, dzigo gdipse xcuerp zho no lo guieḻbiini. Laa teḻne loxaque lo grë ncuaaá¹e nonguieḻdgaa rwi zho, dzigo gdipse xcuerp zho no lo guieḻcow ga. 35 Goḻguieá¹ sca pa lo rwi to, napaa laa ne tso to lo biini, leḻ lo guieḻcow no to. 36 Sac goá¹, teḻ dipse xcuerp to no lo guieḻbiini, ni tib lëw nod lo ncow, zlupaa to; sac masaque nac to ga zig tib zha ne zo gax tib lo biini nroob. 37 Zeeá¹e blozhse bnee Jesús lo grë miech co, dzigo bredz tib zha farisé me güeynie zho me tib wagw lidz zho. Bdziá¹ me lidz zho, bded me bzob me lo mezh, 38 psilo me dow me, per bdiibd me nia me zigne nacpaa xcostumbr grë zha Israel. Zeeá¹e goá¹ zha farisé cow, rlozhd gzee zdoo zho; 39 dzigo rëbchaa me: âGrë to ne nac to zha farisé, laglaase rlu to miech wen nac to, per zdoo to ntseeb to, sac niapse guieḻntseeb, niapse guieḻgbaan ruá¹ to; masaque nac to goá¹ zig tas, zig plat ne nëz zhitsse mbe rna, laa nëz leá¹a rnadraa di beed. 40 ¡Nadzpaa ncow nac guic to! ¿Pe rieá¹de to racladzd Dios ne laglaase glu miech wen nac to, sinque racladz me desde zdoo to gac to miech wen? Sac dib nacse to psaá¹ me to. 41 Laa ne squi no to noban to, mazd goḻdeed ncuaaá¹e naccheá¹paa to lo grë zha ne guieá¹d pe yquiin, zeeá¹a gac to miech ne nlipaa wen. 42 ‘¡Probsaxe to! Rzac to demas nguzobdiidz to lo Dios, rio to haxta grë guizh bitxtil, grë guizh rud, ni grëragaa guizh ne ran to, rdeed to xdiezm to yadoo; per rioxcode to gban to zigne rnabey Dios, ib rioxcode to gleynie to samiech to. Ible none tsoxco to miá¹ rii, ni bii scaquegaa tsoxco to gdeed to xdiezm to. 43 ¡Probsaxe to! Rdziladz to gacnon to lo miech, zeeá¹e rie to yadoo, zaatne glupaa non to, ga rzob to; scaque ndooladz racladz to gnee miech bdiuzh lo to, zeeá¹e rdzieel zho to dib ro nëz. 44 ¡Probsaxe to, lëëtaa rdzieel to grë to maistr ley! Masaque nac to zig nac grë baa ne rludraa pa nac. Teḻ baa cow, zeeá¹e rded zho zaatne niaaw, ib rieá¹d zho lad grë ncuaaá¹ noyodz ga, noded zho. 45 Horco pquiab tib maistr ley, rëb zho lo me: âMaestro, ¿ye no dzigo lëë rzoob luu squi nac? 46 Pquiab Jesús rëb me: âYe to goá¹. ¡Probsaxe to! Rio to rzadraa ley ne rnabey to guá¹ miech, ni per ni to rioxcode to siquier csilo to guá¹ tow. 47 ¡Probsaxe to! Paat rquiinda goá¹ squi rio to, rlozhd dieeá¹ paraa rzhixcuaa to ro xpaa grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela. 48 ¡Igual ntseeb to grë pxozgol to! Sac goá¹, zha beet grë zha co, laa to no rzhixcuaa to ro baa. 49 Naá¹le Dios squitaa ntseeb zdoo to, miá¹e ruá¹ to ga bnee me, zeeá¹e rëb me: “Sxeḻ naa grë zha ne tsieteed xtidz naa lo zho, sxeḻ naa zha ne tsieneew lo zho, per naá¹le naa gaá¹dzed zho zho, haxta zut zho groḻ zho." 50 Gacnaá¹ to sca gaá¹le, grë to miech ne mban leá¹ dze rii, grë to guá¹quizh Dios xchen grë zha ne pxeeḻ me biadteed xtiidz me wlal ne ndxie guidzliu, 51 desde Abel haxta Zacarí meá¹ ne beet pxozgol to leá¹ yadoo zaatne nac gax lo pcoog. ¡Ne nligaa grëse doḻ co goá¹, to quizha! 52 ¡Probsaxe to maistr ley squi nac to, ib rneede to diidzli lo miech! Nac diidz to cseed miech guieá¹ zho zha nac Xtiidz Dios, per nëde to gliladz tow, ni niicle nëëdgaa to gliladz zha ne racladz ycaaniaw. 53 Blozhse ga, laa me briee ga. Grë zha farisé, grë maistr ley, per nli rlëë zho bin zho sca rëb me. Psilo zho nzian grë ncuaaá¹e rnabdiidz zho lo me, rguib zho dieá¹ zha guá¹glëë zho me, par dieá¹ pe cxiá¹d me pe tib diidz, zeeá¹a miá¹ co yquiaaqui zho tsiezoob zho xdemand me.

Everything we make is available for free because of a generous community of supporters.

Donate