LUCAS 13
TBL1 Leá¹ dze co, bdziá¹ bla zho lo Jesús bzodiidz zho lo me zha bnabey Pilat gut bla zha Galilé, lëëtse zeeá¹e no zho leá¹ yadoo noyut zho ma ne nogogon zho lo Dios. 2 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho: âSegur na lëë, rëb to mazdraa ngoopdoḻ grë zha co lo grëraa zha ne no nëz Galilé, gane sca bdzieelo zho. 3 ¡Lëda goá¹! Zigtaa ngoopdoḻ zha co, scaque to ngoopdoḻ nac to; teḻne csaande to xquieḻntseeb to gbig to lo Dios, ye to znitlo to. 4 Scaque tsiimtsoá¹ zha ne bgaadz yuglaa ne bixche Siloé, masaque rëb to nagoá¹ mazdraa ngoopdoḻ zho lo grëraa zha Jerusalén, gane sca gut zho. 5 Per gacnaá¹ to gaá¹le, ¡lëda! ¡Zig rne naa ga, ye to miech ngoopdoḻ nac to, ni teḻne csaande to xquieḻntseeb to gbig to lo Dios, ye to zdziá¹ dze ne nitlo to! 6 Dzigo bzodiidz me tib cuent lo zho, rëb me: âTib meá¹ name, zob tib zhan yag guigw lo xcuaa me zaatne quianie me lbë uv. Cad rdziá¹ mëë ne rquia guigw, rie me rieguib me nex low, per ib peet rquiad. Zeeá¹e goctaa tsoá¹ iz, goá¹ me sca rdeetew nex, 7 dzigo bnabey me zha ne quianap liu co cchuggazh zhow, rëb me: “¡Pchuggazh yag yozh qui, zhlëse zoba i! Nale rac tsoá¹ iz ziyaḻ naa rguib naa nex low, ni peet nex rneedzda." 8 Dzigo pquiab zha ne quia dziin lo me ga, rëb zho: “Psaan dieá¹ guiaaá¹a stibtaa iz rii, na laa naa glë zhana, na laa naa gdziá¹ beeba. 9 Teḻne yquiadaque nex low iz ne ziaad, maase cchug new dzigo." 10 Tib dze ne rdziiladz zha Israel lo dziina, bdziá¹ Jesús leá¹ yadoo, psilo me noseed me miech. 11 Lad grë zha ne noseed me ga, lad co no tib meá¹ wnaa nlengw nac zhits, gocle tsiimtsoá¹ iz sca nosacsi meá¹dox me, ib gacd gacnli me. 12 Zeeá¹e goá¹ Jesús me, dzigo bredz me me, pxobnia me guic me, rëb me lo me: â¡Niinagazh goá¹, laa luu guiac! 13 ¡Horcogazh laa zhits me ga gocnli, rley me, psilo me rdeed me xquizh lo Dios! 14 Laa zha ne rnabey yadoo, zeeá¹e goá¹ zho sca beeá¹guiac Jesús me dze co, blëë zho, rëb zho lo zha ne ndxie ga: âZha ne racladz guiac pe lo guieḻguidz, pe gacd guiaad zho leá¹ dze ne rac dziin, ¡led tsod zho guiaad zho guiac zho dze nda rii! 15 Dzigo pquiab Jesús rëb me: â¡Nazdpaa ntseeb to! Rquiaalo to ib peet dziin ruá¹de to dze rii. ¿Pezhe ga waa ruá¹ to zeeá¹e rsilaa to xcon to, rsilaa to xpurr to dze rii rieguie to ma nis? 16 Zha nac dzigo rzac to, nonguieḻda nu beá¹ naa beeá¹guiac naa wnaa rii, dze rii. Goḻwi gaá¹le zha xtii Abraham nac me, leá¹ tsiimtsoá¹ iz goc sca nosacsi meá¹dox me. 17 Zha ne rlëë ga, zeeá¹e bin zho sca rëb me, ptoladz zho; laa grëraa zha ne ndxie ga, rley zho raá¹ zho grëtaa milagr ne ruá¹ me. 18 Blozh ga, bnee me rëb me: â¿Zha gaá¹le racnroob lo xtsiiá¹ Dios lo guidzliu rii? 19 Racnrooba goá¹ zig rroob tib midz moxtaz ne ran zho dan rii. Teḻ midz moxtaza niicle tib midz winsew, zaatne racbniw, rrooba, raca tib yag nroob; haxta rie grë mguiá¹ riezhixcuaa ma zhiptsieez ma low. 20 ‘Ziaadaque goá¹ gaca, zig ncobi. 21 Sac teḻ ncobiw, niipaquew rcots meá¹ wnaa tsoá¹ lmud rin, ni dib nacse ncob co rzibe. 22 Laa Jesús no nëz zie me nëz Jerusalén. Guiedz ne rdedtaa me rseed me miech; zigtaa guiedz nrooba, zigtaa guiedz wina. 23 Tib vuelt bnabdiidz tib zho lo me, dieá¹ pe zhis nac miech ne ycaania Dios. Dzigo pquiab me rëb me: 24 âNligaa zhis zho, sac masaque naca zig tib puert niase. Goḻtsoxco sca niinasraa goḻsëëb xnëz me ycaania me to, sac zdziá¹ dze ne nzian zho gacladz sëëb, per grieelodraaw. 25 Deque laa meá¹ ne rnabey csioog ro yu, teḻne biaaá¹ to nëz ley, niicle cuedzraa to me gnab to siguieḻ me cxal me ro yu sëëb to, per cxaldraa mew. “Ruá¹beyd naa to”, gnë me, “naá¹d naa dieá¹ cho zha to." 26 Niicle guiab to ruá¹bey me to, biaadpaa me ladz to pseed me miech, haxta downie to me. 27 “Laa naa nile”, gnë me, “ruá¹beyd naa to. ¡Guá¹neetraa to naa, ib rdziguiend naa grë miech yozh, miech ngoopdoḻ ne nac to!" 28 ‘Mban gac to zeeá¹e gaá¹ to laa Abraham, laa Isaac, laa Jacob ni grëraa zha ne biadteed xtiidz Dios, laa me pcaania zho, laa to biaaá¹se nëz ley. Nligaa mbandox gac to, zoon to, haxta zow lay to lo guieḻnë co. 29 Ni mazdraaw goá¹, zeeá¹e gaá¹ to pa lo guidzliu briee grë miech ne bdziá¹ ga, iá¹e zobnie me zho lo xmezh me noyownie me zho. 30 Grë zha ne rzac to niina peet nond, lëëtse zha co ygaa guieḻnzaac co; laa grë zha ne rzac non zho niina, peet ygad zho. 31 Dze coquew, bdziá¹ bla zha farisé rëb zho lo Jesús grieeniob me ga, sac laa Herod racladz gut me. 32 Dzigo rëbchaa me lo zho: âGoḻtsie goḻguiab lo mëz win co cxecw me spalal, nadzese ni gzhe guá¹guiac naa miech nu, zigtaa zha ne rzacnëw, zigtagaa zha ne nosacsi meá¹doxa; gaḻ widz guieá¹dle naa nu. 33 ¡Nligaa nadzesew ni gzhe, widz laa naa gdziá¹le Jerusalén zaatne za naa! Sac ible Jerusalén, ga rut zho grëse zha ne riadteed xtiidz Dios lo miech. 34 ‘¡Aque tow meá¹ Jerusalén! ¿Pe nacne squitaa nac to, rut to zha ne ziadteed xtiidz Dios lo to, rgoquie to grë zha ne rxeeḻ me lo to? Blactaa gocladz naa niacnie naa to, nquianaap naa to zig ruá¹ nguid rgueedz ma xpëëd ma, per bzhiguieḻde to. 35 Gacnaá¹ to gaá¹le, nadzetaa goá¹ laa lidz to guiaaá¹ ngan, sac gaá¹draa to naa, haxta gaḻ dze ne guiab to: “¡Zha ndzontaa meá¹ qui pxeeḻ Dios lo ne!"
