MARCOS 10
TBL1 Briee Jesús Capernaum güeyted me grë guiedz ne ndxie nëz xtan zha Judé, grë guiedz ne ndxie nëz daá¹ ro guiubee Jordán. Miech guizhiu ne rcaalsa lo me, dzigo rsilo me rseed me zho zigne ruá¹taque me. 2 Tib vuelt bdziá¹ bla zha farisé gocladz zho niuá¹güet zho me, par dieá¹ pe nxiá¹d me tib diidz; bnabdiidz zho rëb zho: âMaestro, mgui ne racladz csëbtsieel, ¿pe gnë luu pe zrieelo csëbtsieel zho? 3 Pquiab me rëb me lo zho: â¿Zha zho psaá¹ Moisés diidz lo to? 4 Pquiab zho rëb zho: âTeḻ Moisésa, bdeed me diidz csëbtsieel zha ne racladz csëbtsieel, lëëraasi none yquia tib guits gdeed zho lo wnaa zaatne raquiet ne laa zho psaan wnaa. 5 Dzigo rëbchaa me lo zho: âNe squicxe waa miech nad nac to ib ronde to diidz, miá¹ co nacne biaaá¹ ley co. 6 Per ib nodne csëbtsieel miech; sac goá¹, zeeá¹e psaá¹ Dios grëtaa ncuaaá¹e no, tib nëz miech bzaa me: tib mgui ni tib wnaa. 7 Gacxe waa, mgui ne rtsieelnia ib none grieezhaa zho lo pxoz zho, lo xniaa zho, par gbannie zho wnaa ne nac tsieel zho; laa zho gactipse grop zho. Nacdraa zho chop miech, sinque laa zho rac tibaque. 9 Dios nac meá¹ ne psaá¹ ycatsieel miech, cho dzigo nac miech par quiits zho miá¹e rnabey me. 10 Laa zeeá¹e bdziá¹ me leá¹ yu ne rbëz zho, dzigo bnabdiidzaque xpëëdscuel me miá¹ co lo me stib. 11 Dzigo rëbchaa me lo zho: âMgui ne rsëbtsieel ni rbannie zho stib wnaa, noguitnie zho wnaa ne gocpaa tsieel zho ga, ni doḻ ga ruá¹ zho. 12 Niicle wnaagaaw, wnaa ne rsëbtsieel ni rbannie zho stib mgui, lëëque doḻaque ga ruá¹ zho. 13 Tib vuelt nzian meá¹ ne bdziá¹ bdziá¹nie zho xpëëdlas zho lo Jesús, par cxobnia me guic win guá¹lay me win. Grë zha ne nac xpëëdscuel me, leḻ psilo zho ndox zho lo grë zha ne bdziá¹nie grë mëëdlas co. 14 Zeeá¹e goá¹ me sca quiayuá¹ zho, wbiá¹ladz guic me, dzigo rëb me lo zho: âCtsirede to grë mëëdlas yeeá¹ qui, goḻsaan guiaad win lo naa. Sac goá¹ grë mëëdlas yeeá¹, ni zha ne nac zigne nac win, zha co nac zha ne sëëb ygab lo Dios. 16 Blozhse sca bnee me, dzigo psilo me bdeedz grë mëëdlas co, ni pxobnia me guic win beeá¹lay me win. 17 Laa Jesús nole nëz tsie me stib guiedz, zeeá¹e rias tib niib nguieg bdziá¹ pquiitsgzhib lo me, rëb niib lo me: âNaá¹ naa luu nac tib meá¹ ne noseed miech, ni tib meá¹ wen nac luu; ¿bnë dieá¹ pe nac miá¹e guá¹ naa zeeá¹a ygaa naa guieḻmban ndzon ne gdziá¹draa dze lozh? 18 Rëbchaa Jesús lo niib: âRnee luu lëë tib meá¹ wen nac naa. ¡Nligaaw, Diosse nac meá¹ wen! 19 Naá¹le luu gaá¹le zha nac Xley Dios, rneew: Gute luu samiech luu, teḻne nole tsieel luu, tsonied luu zha ne led tsieeld luu, cuand luu samiech luu, yquiadiidzguizhd luu samiech luu, yquidieed luu samiech luu, goá¹ pxoz luu, goá¹ xniaa luu; bin miá¹e rnabey me luu. 20 Dzigo pquiab niib rëb niib lo me: âMaestro, grësew zigne bzeetse luuw i, ni tiba gard quits naa wlal ne nac naa zha nguieg. 21 Dze rwi Jesús lo niib, rleynie me niib. âStibaque miá¹e rquiin guá¹ luu ârëb meâ, güey, güeyto grëse ncuaaá¹e quianie luu, dzigo bdiiz dimi co lo grë zha mban ne guieá¹d pe yquiin; sca nroobraa guieḻnzaac ne ygaa luu gbaa. Lozh ga, bleeladz xquieḻmban luu dënaḻ zhits naa. 22 Zeeá¹e bin niib co sca rëb Jesús, biab guieḻnë niib, mbanse rac niib laa niib zey; sac ne nligaa nroob ncuaaá¹e quianie niib. 23 Dze rwi me goá¹ me laa zha nguieg co zey, dzigo rëb me lo xpëëdscuel me: â¡Grë zha ne squi rapcheá¹, rzacxuu zho par sëëb zho xnëz Dios gnabey me zho! 24 Zeeá¹e bin zho sca rëb me, rzee zdoo zho. Dzigo biire me bnee me rëb me lo zho: âXin, ¡ne nligaa tib miech ne ndziib rap cheá¹, rzacxuu zho sëëb zho xnëz Dios gnabey Dios zho! 25 Mazd znuse rded tib camell guieer guzh, lëdle sëëb tib zha ricw xnëz Dios. 26 Zeeá¹e bin zho sca rëb me, mazdraa bzee zdoo zho, rnabdiidzlsa zho rnee zho: âBay, ¿chose dzigo nac zha ne zrieelo sëëb xnëz Dios? 27 Dze rwi me lo zho, dzigo rëbchaa me: âPar miech zootle tsod zha ne grieelo sëëb xnëz me. Saá¹gue me, naá¹ me no zho; sac tsod ncuaaá¹e grieelod guá¹ me. 28 Dzigo rëb Pedr lo me: âTeḻ no, grëse ncuaaá¹e rdziaap no laa no psaá¹a, laa no ziaadnaḻ zhits luu. 29 Pquiab me rëb me: âGrëse zha ne psaá¹ lidz, psaá¹ zho bets zho, bzian zho, xniaa zho, pxoz zho, xpëëd zho, liuá¹ zho, porne rliladz zho naa ni rliladz zho Xtiidz Ndzon Dios; 30 nli nroob guieḻnë gaá¹ zho, per gneli naa lo to gaá¹le: grëse ncuaaá¹e sca psaá¹ zho ga, lo guieḻmban riique laa zho gbiire gaá¹a stib tib gayoogaw tib tiba; ni ib tedsod zgaa zho tib guieḻmban ndzon ne gdziá¹draa dze lozh. 31 ‘Nli zig nac niina, no zha ne rzac zha non nac zho, per zeeá¹e gaḻ dze co peet gacnond zho; laa zha ne rzac zho peet nond, gaḻ dze co lalga gac zho grë zho. 32 Briee Jesús ga laa me zie Jerusalén. Nzian grë zha ne zienaḻ zhits me, nerse me lo zho laa zho zie. Grë zha ne nac xpëëdscuel mew, rzee zdoo zho; laa grëraa miech co per nli rdzieb zho. Dzigo bredz me gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel me ga, psilo me bzeet me grëse teḻ zha ziaadyob ted me, rëb me lo zho: 33 âBii zaá¹ to gaá¹le, naa ne nac naa Meá¹ ne pxeeḻ Dios, niina ne laa ne gdziá¹ Jerusalén ible zielo zho naa ladznia grë zha ne nac pxoz nroob ni grë zha ne rseed miech ley. Grë zha co gnab guet naa, ni saá¹ zho naa ladznia grë zha ne nacdraa zha Israel. 34 Xidznie zho naa, stsuc zho lo naa, zguiá¹ zho naa, ni haxta zut zho naa; per dze ne gac tsoá¹ ngbidz gut naa laa naa grieeban. 35 Dzigo wbig gax Jacob grop Juan (xingan Zebedé) lo me, rëb zho: âMaestro, laa no gnab tib favor lo luu, per racladz no siguieḻ luu guá¹ luuw. 36 Dzigo rëb me: â¿Pe favor ne racladz to guá¹ naa lo to? 37 Rëbchaa zho: âLaa no racladz, siguieḻ luu zioob no cue luu gaḻ dze ne laa luu nac rey rnabey luu, tib no nëz derech stib no nëz revés. 38 Pquiab Jesús, rëb me lo zho: â¡Ni to goá¹ rieá¹d pe rnab to! ¿Pe zlëb to gaá¹ to grë guieḻnë ne gaá¹ naa, pe zlëb to ted to grë miá¹e teed naa? 39 Rëbchaa zho: â¡Zlëëb no! Dzigo rëbchaa me lo zho: âNli zaá¹ to guieḻnë ne gaá¹ naa, ni zded to miá¹e teed naa; 40 per ne gnedz naa diidz sob to cue naa nëz derech o nëz revésgaa, led naad raguiaḻ miá¹ co; laa lugar co biaaá¹le par zha ne nole diidz ygaaw. 41 Grëraa zha ne nac xpëëdscuel me, zha ne nacgza Jacob ga grop Juan, zeeá¹e bin zho zha rzë xtiidz Jacob grop Juan blëë zho lo zho. 42 Dzigo bredz Jesús zho grëse zho, rëb me lo zho: âRaá¹ to gaá¹le zha ruá¹ grë zha ne rnabey grë guiedz ne ndxie lo guidzliu, ni grë zha ne nac zha non, masaque rnabey zho samiech zho zigne racladztaa zho. 43 Saá¹gue to goá¹, guá¹scade to. Lo gza to, zha ne racladz gac zho zha non lo to, laa ne glu zho zha non zho, none glo zho guiaaá¹win gac zho zig tib nguá¹dziin lo to. 44 Scaquegaa, zha ne racladz gnabey lo to, none glo cseed zho guá¹ zho miá¹e gnabey to zho. 45 Goḻgaá¹ gaá¹le, niicle naa ne nac naa Meá¹ ne pxeeḻ Dios, ziaḻd naa par gnabey naa miech, sinque laa naa ziaḻ par gac naa tib nguá¹dziin lo zho, ni gded naa xquieḻmban naa zeeá¹a laa zho lo grëtaa ncuaaá¹e ngadoo zho. Ni naá¹paa naa miech guizhiu ne laa. 46 Sca no grë miech guizhiu co nëz, laa zho bdziá¹ guiedz Jericó. Laa zeeá¹e laa grë miech taf co zieriee ro guiedz co, laa tib mgui ciegw lë Bartimé zob ga rtop gon (xingan tib meá¹ lë Timew). 47 Zeeá¹e bin Bartimé ye Jesús (Nazaren) ziaad ga, psilo me nguiedz rbedz me, rnee me: â¡Jesús, meá¹ xtii rey David, pquia zdoo naa! 48 Nzian grë miech co ndox lo me naá¹ zho guioog ro me, per dzigole mazdraa nguiedz roptsie me, rnee me: â¡Jesús, pquia zdoo naa! 49 Dzigo pcuëëzni Jesús, bnabey Jesús güeytsedz zho me. Bdziá¹ zho lo me, rëb zho: â¡Ligier guso i! Dë gaá¹le laa me rbedz luu. 50 Zeeá¹e bin mew, haxta squi broá¹ me lar ne mbix me, guso me ga laa me bdziá¹ lo Jesús. 51 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: âBnë nadieá¹, ¿pe racladz luu guá¹ naa? Pquiab me rëb me: âMaestro, racladz naa guiac lo naa. 52 Dzigo rëbchaa Jesús: â¡Niinagazh laa lo luu gaá¹! Laa luu biac, sacne dib zdoo luu bnalo luu naa. Ligier na bzë. Horcogazha laa lo meá¹ co psilo bui, laa me zienaḻ zhits Jesús.
