Menu

LUCAS 20

TBL

1 Leá¹ dze ne sca noseed me miech leá¹ yadoo, nonee me lo zho zha nac Xtiidz Dios, tib vuelt bdziá¹ bla zha ne nac pxoz ne rnabey, grë zho bla maistr ley ni zla meá¹ ne nac meá¹ non lo meá¹guiedz, 2 rnabdiidz zho lo me dieá¹ cho nac me, cho rnabey me, zha nacne sca quiayuá¹ me. 3 Dzigo rëbchaa me lo zho: âYe naa laa naa guá¹ tib wnabdiidz lo to. 4 Goḻnë dieá¹ cho pxeeḻ Juan zeeá¹e biadchoobnis Juan miech, ¿pe Dios pxeeḻ Juan, te miechsew ye? 5 Psilo zho rnabdiidzlsa zho dieá¹ zha ctsire zho lo xtiidz me, rnee zho: âTeḻne dzieets ne Dios pxeeḻ Juan, dzigo laa me gnë: “¿Pex nac dzigo waa bliladzde to miá¹e bnee Juan?" 6 Teḻ na dzieetsgaa ne, miechse pxeeḻ Juan, grieequiadaque ne; zgoquie meá¹guiedz ne, sac grëse zho rliladz Dios pxeeḻ Juan. 7 Dzigo mazd lëë gdib miá¹e beeá¹ zho, rëb zho naá¹d zho dieá¹ cho pxeeḻ Juan. 8 Nacne rëbchaa Jesús lo zho: âNiicle naagaa nagoá¹, grieelod gni naa lo to cho rnabey naa quiayuá¹ naa grë miá¹ rii. 9 Blozhse ga, biire psilo me noseed me grë miech co. Bzodiidz me tib cuent rii lo zho, rëb me: âTib meá¹ name, nroob lbë uv beeá¹bni me lo liuá¹ me. Blozh ga blediiá¹ me liu co lo bla zha ne ran liu, dzigo laa me briee ga, zey me stib dan. 10 ‘Zeeá¹e goḻ mëë ne laa nex co gol, pxeeḻ me tib zha ne quia xtsiiá¹ me zie lo zha ne quianap liuá¹ me ga, parne gdeed zha co nex ne rieguiaḻ me ycaa me. Per leḻ bnaaz zho zha ne pxeeḻ me ga, bdiá¹ zho zho, blozh ga scase bzonëz zho zho. 11 Wbiire pxeeḻ me stib zho, scaque peet bdeete zho lo zho, leḻ ndox zho lo zho, bdiá¹ zho zho. 12 Pxeeḻaque me stib zho, goc zho tsoá¹, scasaque beeá¹ zho, haxta psiwee zho zho. 13 Quianie me tib mëëd, rleynie me mëëd co. Zeeá¹e goá¹ me sca beeá¹ zha co, rëbchaa me: “Miá¹e naca laa naa cxeḻ xpëëd naa, zeeá¹e gaá¹ zho xpëëd naaw, peet guá¹d zho me, nend zon zho xtiidz me." 14 ‘Pex guieá¹ zho cho nac xpëëd me, zeeá¹e goá¹ zho meá¹ co, rëb zho: “¡Lëë zha qui nagoá¹ guiaaá¹nie liu rii! ¡Goḻgotsaa dziuut ne zho, zeeá¹a guiaaá¹a lo ne!" 15 Bnaaz zho xpëëd me, güeynie zho me zaatne nac tib lad lo liu co, ga güeygut zho me. ‘¿Zha sca dieá¹ rzac to guá¹ bizhuan liu co gza zha ntseeb co? 16 Ib tedsod lëë, zeeá¹e gbire me, znitlogazh me zho. Lozhse ga, cuediiá¹ga me liuá¹ me lo zla zha ne guá¹dziina. Zeeá¹e bin zho sca rëb me, rneechaa zho: â¡Ib lic Dios qui, dziuuá¹scad no! 17 Dze bui me lo zho, dzigo rëbchaa me: âPer led znu lëë, zhobnee lo Xtiidz Dios: “Quie ne psëëb zha ne nozaa yu, ni naá¹d zho lëëpaa quie co nac miá¹e rnazdziits yu." 18 ‘Ni quie co goá¹, zha ne tsietsobe low, zac zho zig tib ncuaaá¹e rac tsoá¹ tap lë; laa teḻ lëëgaaw tsobe lad zho, zac zho zig tib ncuaaá¹e die die rac. 19 Grë zha ne nac pxoz ne rnabey, ni grë maistr ley, hor co bieá¹ zho miá¹e nac zho ga, bzeet me lo cuent co. ¡Gocladz zho gagazh naaz zho me! Per bdzieb zho, niacntseeb grë miech ne ndxie ga. 20 Dzigo miá¹e beeá¹ zho, pxeeḻ zho bla zha ne zie zieguá¹güet me par cxiá¹ me tib diidz, dzigo miá¹ co yquiaaqui zho tsiezo zho me lo zhiwxtis zha Roma. Rquiaalo zha co, no zho liaadz dieá¹ zha gzoobdiag zho xtiidz Dios, 21 bdziá¹ zho lo me, bnabdiidz zho rëb zho: âMaestro, ndioá¹ no niapse diidzli zienaḻ luu, ni scagaa zeeá¹e rseed luu miech, rguibd luu guiaá¹nziuu luu lo zho, sinque niapse miá¹e nac diidzli, miá¹e rlu zha sëëb zho xnëz Dios, miá¹ co rnee luu lo zho. 22 Gane niina, racladz no gnë luu dieá¹ pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey Roma, te nonguieḻda ye. 23 Bieá¹ga me racladz zho guá¹güet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho: 24 â¡Goḻneedz tib xpes to nu gaá¹le! Dzigo bdeed zho tib pes lo me. Blozh ga, rëbchaa me lo zho: â¿Cho nu? ¿Cho lë nu quia lo pes rii? Pquiab zho rëb zho: âLëë rey Roma i, lëë lë me i quia lo qui. 25 Dzigo rëb me lo zho: âMiá¹e rieguiaḻ sca ycaa rey Roma, goḻdeeda lo rey Roma; scaquegaa miá¹e rieguiaḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda. 26 Bzee zdoo zho goá¹ zho sca ptsire me lo xtiidz zho. Mazd dzese bre zho, sac bdzield zho zha niuá¹güet zho me; gocladz zho squi ndxie miech nxiá¹ me pe tib diidz, per brieelod niuá¹güet zho me. 27 Blozh ga, güeyaque zla zha saducé lo Jesús. Nac zha saducé rliladzd zho zdziá¹ dze grieeban miech; bdziá¹ zho, rëb zho lo me: 28 âMaestro, znu psaá¹ Moisés diidz: teḻne glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui, ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeá¹a gap wnaa mëëd ne guiaaá¹ xlugar xpëëd zha ne gut ga. 29 ‘Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeá¹e laa zho gut, biaaá¹d xpëëd zho. 30 Dzigo ptsieelnia wnaa co stib bets ngutoo co. Blozh ga, gutaque zha co, pa së zho nsaá¹ mëëd. 31 Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoá¹, niicle zha co psaá¹daque mëëd. Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, 32 tibaque zeeá¹e yeque me laa me gut. 33 Miá¹e racladz no gacndioá¹ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co, zeeá¹e laa zho grieeban, ne sca gza gadzse zho ptsieelnia me? 34 Pquiab Jesús rëb me: âTiba, gacnaá¹ to gaá¹le, lo guieḻmban riise rtsieelnia miech. 35 Zeeá¹e grieeban zho, zig nac zha ne ygaa guieḻnzaac gdziá¹ zho zaatne no Dios, led yedraa ga ctsieelnia zho. 36 Sac laa zho mbanle ga, gdziá¹draa dze guet zho. Masaque laa zho gac zig nac grë xanjl me, mëëd gac zho lo me. 37 Laa stiba, gacnaá¹ to gaá¹le ible zrieeban grë meá¹gut. Goḻwi gaá¹le, zeeá¹e bzeet Moisés zha rëb Dios lo me zeeá¹e goá¹ me tib yag zarz ne noyazbel ga; ga rlu rrieeban meá¹gut. Rëb Dios lo me: “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” Zeeá¹e sca rëb me, ga rlu gaá¹le mban zha co. 38 Sac teḻ me, nacd me xDios meá¹gut, sinque xDios zha mban nac me. ¡Par me, grëse zha ne ngab lo me, zha mban nac zho! 39 Blalaa maistr ley zo ga, goá¹ zho sca rëb me lo zha co, dzigo rëbchaa zho lo me: âMaestro, nli squi naca zigne rnee luu i. 40 Dzigotaa ni stib zho beeá¹draa pe nabdiidz zho lo me. 41 Horco bnabdiidz Jesús lo zho, rëb me: â¿Zha nac dieá¹ ne rnee zho tib xpëëdaque rey David gac Meá¹ ne nacle diidz cxeeḻ Dios ga? 42 Led Davitaque name znu bnee tib lo salm ne pquiaa me: 43 Bnee Dios lo meá¹ ne rnabey naa, rëb Dios lo me: “Cue naa nëz derech, nu bzob, nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaá¹ naa zho ladznia luu." 44 Gase gaá¹le rlu, led scada; teḻne nli zha xtii David gac meá¹ co, ¿zha nac dzigo ne lëëque David rnee ne me rnabey David? 45 Squi ndxie grë miech co noquiaadiag zho, zeeá¹e bnee me lo xpëëdscuel me, rëb me: 46 âGoḻguieá¹ goá¹, ib tsienaḻde to miá¹e ruá¹ maistr ley. Sac grë zha ne nac maistr ley, rdziladz zho racw zho lar nool, haxta zhits ni zho rbiba, rdziladz zho ndooladz rquiaabdiuzh miech zho zaatne rdzieel zho zho ro nëz. Zig nac leá¹ yadoow, zha nac zha ne rzob lo xcan zaatne rzob grë zha non; zeeá¹e riegaa zho tib lo lni lidz miech, lëëpaaze zha nac zha ne rzob groḻ mezh zeeá¹e laa wagw rac. 47 Ni rlozh ga, rio zho rla zho teḻ pe ncuaaá¹e rapse grë wnaa viud; ni parne peet guiabd miech lo zho, xtse rzo zho rzadraa pe lay ne rooḻ zho. Sca ruá¹ zho, ¡per ib tedsod nroob caxtigw ne ygaa zho!

Everything we make is available for free because of a generous community of supporters.

Donate