LUCAS 19
TBL1 Guiedz Jericó, ga no tib meá¹ ne rnabey lo grë zha ne rtop dimi ne razh lo rey Roma, lë me Zaquew. Zeeá¹e laa Jesús zieded lad guiedz co, 3 briee me, ziewi me, sac racladz me guá¹bey me Jesús. Bdziá¹ me, pasëse me gaá¹ me Jesús, sac lala miech guizhiu ne naḻ zhits Jesús, ni lala ndopse me. 4 Miá¹e beeá¹ me, rias me bdedner me güeytsep me tib lo yag guigw zob ro nëz co, par gdeeda diidza gaá¹ me Jesús, zeeá¹e laa Jesús ted ga. 5 Zeeá¹e laa Jesús bded ga, blis lo Jesús goá¹ Jesús laa me zob ga, dzigo bredz Jesús me, rëb Jesús lo me: âZaquew, na zeeá¹a biet i. Sac racladz naa, lidz luu cuëz naa nadze. 6 Rley Zaquew goá¹ Zaquew sca rëb Jesús, lëëlëd biet me lo yag co, laa me zienie Jesús nëz lidz me. 7 Zeeá¹e goá¹ grë miech cow, rlëë zho, rnee zho: â¡Pe lëëtaa lidz zha ngoopdoḻ qui ziebëz me! 8 Laa Zaquew, iá¹e rley zobnie Jesús. Tibaque bzoli Zaquew, rëb Zaquew: âGacnaá¹ luu goá¹, lo grë ncuaaá¹e rap naa, laa naa gded groḻa ygaaz lo grë zha ne guieá¹d pe yquiin, ni teḻ nogaa zha ne ndziibraa miá¹e beeá¹quizh naa zho, naa maase ctsiree naa tap lal miá¹e blan naa zho ga. 9 Horco pquiab Jesús, rëb me lo zha ne ndxie ga: âI nagoá¹ rlu laa meá¹ qui wbigle lo Dios, parne ycaania Dios me. Nli zha xtii Abraham nac me, per bzonziaab me 10 ni naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible laa naa ziaḻ ziaḻsilaa naa grë zha ne zonziaab. 11 Grë miech ne zienaḻ zhits Jesús ga, rzac zho zigne laa me gdziá¹ Jerusalén, laa me sob gac me zhirey zho; nacne bzodiidz me tib cuent rii, rëb me lo zho: 12 âTib xpëëd zha non name, no me tib guiedz win, nacle diidza laa me no tsie zaatne zob meá¹ nroob ne rnabey, parne gzo zho me gac me rey guiedz ne no me ga. 13 Zeeá¹e laa dze co bdziá¹, dzigo bredz me tsii zha ne quia xtsiiá¹ me, nroob dimi ne psaá¹ me lo zho tib tib zho, parne guá¹dziin zhow, mientras gbire me. 14 ‘Nzianlaa zha ladz me, rlëë zho raá¹ zho me, dzigo pxeeḻ zho bla zha ne güey lo meá¹ ne rnabey ne zie me ga, güeynab zho gdeete meá¹ co dziin co lo me. 15 Per niicle sca güey grë zha co, peet brieelod niuá¹ zho. Blozhse bzo rey co me, laa me bdziá¹ ladz me. Zeeá¹e bdziá¹ me, bredz me gza zha ne biaaá¹nie xtimi me ga, par dieá¹ palal ziyaca. 16 Bdziá¹ tib zho, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goá¹, tsii lal miá¹e psaá¹ luu ga naca niina." 17 Rley me rëb me lo zho: “¡Zha squi nagoá¹ racladz naa! ¡Wen brieequia xtsiiá¹ luu! Niicle zhis ncuaaá¹e psaá¹ naa lo luu, per bieá¹ luu niowse beá¹dziin luuw. Na nagoá¹, laa naa gzo luu, gnabey luu tsii guiedz." 18 Bdziá¹ stib zho, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goá¹, gaay lal miá¹e psaá¹ luu lo naa ga naca niina." 19 Scaque rley me. Bzo me zho gnabey zho gaay guiedz. 20 Zeeá¹e bdziiá¹taa tib zho, rëb zho: “Nli beá¹dziind naa xtimi luu, sac naá¹le naa zha nac luu, niicle paraa niuá¹dziin naaw, grëse miá¹e niuá¹a gan lo luu niaaá¹a; gane mazd pquia naaw tib lë lo lar, blootsow naaw, ledaaw nu." 22 Blëë guic me, rëb me lo zho: “¡Biche nu, paat rquiind naa miech yozh ne squi nac! Conque naá¹le luu zha nac naa, 23 ¿pex nac dzigo waa bioxcod luu maase mbediiá¹ luu dimi qui, ndziniaaw palal ncaania naaw niina?" 24 Dzigo rëbchaa me lo grë zha ne ndxie ga: “Niinagazh goḻcob dimi qui nia zha qui, goḻdeeda lo zha ne ziaadnie tsii lala i." 25 Pquiab zho rëb zho: “Per pe nacne zha coque ycaaniaw, ni nrooblew beeá¹lo zho." 26 “Ib sca no gaca”, rëb me, “sac zha ne rieá¹ zha guá¹dziin zho ncuaaá¹e rcaania zho, nroobraa ncuaaá¹e ycaania zho. Laa zha ne squi nac, haxta miá¹e pcaaniale zho, zdiooba lo zho. 27 Saá¹gue zha ne sca ptsidiḻ niac naa rey, goḻtsiexi zho, niinaga racladz naa gaá¹lo naa gut to zho." 28 Blozhse bzodiidz Jesús cuent co lo zho, laa zho bio nëz stib, nerse me lo zho. 29 Zeeá¹e bdziá¹ zho gax Gui Oliv, zaatne ndxie guiedz Betfagé ni guiedz Betain, pxeeḻ me chop xpëëdscuel me, 30 rëb me lo zho: âGoḻtsie guiedz win ne ndxie daá¹se lo ne i. Ga gdziá¹ to zaatne quiadoo tib burr yeeá¹ ne choot gard sob lad, dzigo goḻxadz ma, goḻtënie ma nu. 31 Teḻ cho gnabdiidz lo to pe nacne noxadz to ma, goḻguiab lo zho: meá¹ ne rnabey ne, meá¹ co rquiin ma. 32 Laa zho zie. Bdziá¹ zho, zaatne quiadoo burr co, 33 nligaa, lëëtaque noxadz zho ma, zeeá¹e laa bizhuan ma bdziá¹. â¿Pe guá¹ to xpurr naa? ârëb me lo zhoâ. ¿Pe nacne noxadz to ma? 34 Dzigo rëbchaa zho: âMeá¹ ne rnabey ne, meá¹ co rquiin ma. 35 Bdziá¹nie zho ma lo Jesús, pxob zho lar ne rbix zho lad ma, bzob me ma. 36 Zigse zie me, no grë miech guizhiu co rta zho xab zho ro nëz rded burr ne zob me ga. 37 Grëse miech co, rleynie zho me. Laa zho xiuxto dze cho gui Oliv, zeeá¹e psilo zho nguiedz zëëb tsi zho, rley zho rooḻnie zho Dios, por grëtaa milagr ne ziyaá¹ zho ruá¹ Jesús; 38 rnee zho: â¡Nasi laa Dios pxeeḻ zhirey ne! ¡Zha ndzontaa Dios! ¡Haxta gbaa noyac guieḻbley dze rii! 39 Blalaa zha farisé ne zienaḻ ga, zeeá¹e goá¹ zho zha rooḻnie grë miech co me, wbig zho lo me, rnab zho gnee me lo zho guioog ro zho. 40 Dzigo rëbchaa me: â¡Zac guioog ro zho, per hor co dzigo laa grë quie rii csilo gooḻniew naa! 41 Zeeá¹e bdziá¹ me zaatne nieeá¹paa Jerusalén, psilo biab guieḻnë me, biin me goá¹ me guiedz co, 42 rëb me: â¡Prob to meá¹ Jerusalén! ¡Tebaa ye to nieá¹ niuá¹bey to meá¹ ne needz guieḻbley rii lo to! Per na ib bieá¹de tow, masaque rzac to zig zha ne nioog lo. 43 Na nagoá¹ laa dze co bdedle. Grë zha ne rlëë lo to, ible ziaad zho ziadsioog corral zho to, ni tib nëz tedlaade to lo zho, 44 haxta guiab to ladznia zho, grë xpëëd to. Znitlo zho ladz to, nëzrii nëzrec glaaḻ zho grë quie ne niaa grë lidz to i; sac squi beeá¹ to ib pcaaniade to Dios, zeeá¹e biaadpaa me nsilaa me to lo xtoḻ to. 45 Bdziá¹ me Jerusalén, güey me yadoo, psilo me blee me grëse zha ne noyuá¹ lgui ga, rëb me lo zho: 46 âZnu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Zaatne nac lidz naa, ga none guiaad miech gzodiidznie zho naa.” Laa to goá¹, quiayuá¹ to lugar rii zig tib zhibliee ngbaan. 47 Bded ga, gzobse dze rie me rieseed me miech leá¹ yadoo ga. Nacne psilo grë pxoz ne rnabey, grë maistr ley, ni grë zha ne nac zha non lo meá¹guiedz, quiaguib zho dieá¹ zha gdeeda diidz gut zho me. 48 Per rdzield zho dieá¹ zha guá¹ zho, sac tibaque ndxie miech lo me, grëse zho rquiaadiag zho zhiwseed me.
