Hechos 21
TBL1 Mänit højtsä mäbøjpädøjc nbuhwaatsnä. Mänit højts nbarcotägøøyy. Mänit højts jim̱ ndsohá¹nä Mileto. Mänit højts jim̱ tuêudaêaquiä nnøcxy maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Cos. Cujaboom højts njaac nøcxy maa jaêa naax̱ hänajty xiøhatiän Rodas. Coo højts jim̱ ndsóhá¹gumbä, mänit højts jim̱ njaac nøcxy maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Pátara. 2 Jim̱ højtsä barco wiingpä hoy nbaady. Jim̱ hänajty ñøcxaêañ maa jaêa naax̱ hänajty xiøhatiän Fenicia. Mänit højts nduêubÇ¿jcumbä wiingbarcojooty. 3 Mänit højtsä naax̱ nnäheebøøyy, jaêa hänajty xøhajpä Chipre. Hahooyhaamby højts jim̱ nwiinnajxy jäguem̱juøøby. Jim̱ højts hänajty nnøcxøêøy maa jaêa naax̱ hänajty xiøhatiän Siria. Coo højts jim̱ nmejch, mänit højts jim̱ nbarcopädsøøm̱y maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Tiro. Paadiä barco jim̱ miedsøøyy Tiro coo tsøm̱y hajxy hänajty jim̱ ñähdsøøm̱duêudaêañ. 4 Jim̱ højtsä mäbøjpädøjc näjeêe nbaaty. Mänit højts jim̱ nhijty Tiro juxtujxøø maa jaêa mäbøjpädøjcâhajxiän. Mänitä Pablo hajxy jia nämaayy coo jim̱ quiaêa jaac nÇ¿cxät Jerusalén. Jadúhá¹Ã¤c hajxy hänajty tøø ñajtscapxøêøyii jaêa DioshespÃritäm. Pero cabä Pablo jaduhṠñäêä møjpädaacy. 5 Coo juxtujxøø yhabejty, mänit højts jim̱ nduêubÇ¿jcumbä. Mänit højtsä mäbøjpädøjc nägøx̱iä hoy xñajtshixøêøy cajptpaêa møødä yhuung møødä tioêoxy. Mänit højts jim̱ njijcädaacy puêuwiing. Mänit højts nDiospaêyaax̱y. 6 Mänit højtsä mäbøjpädøjc xpiuhwaatsnä. Mänit hajxy wyiimbijnä maa jaêa tiøjcâhajxiän. Mänit højts ndägøødiägajch barcojooty. 7 Mänit højts jim̱ ndsóhá¹gumbä Tiro. Mänit højts jim̱ njaac nøcxy maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Tolemaida. Coo højts jim̱ nmejch, mänit højtsä mäbøjpädøjc hoy nguhix̱y. Tuêtsuhm̱ højts jim̱ nhijty maa jaêa mäbøjpädøjcâhajxiän. 8 Cujaboom højts jim̱ nduêubÇ¿jcumbä. Mänit højts jim̱ nnøcxy maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Cesarea. Coo højts jim̱ nmejch, mänit højts jim̱ nnøcxøøyy maa jaêa Felipe tiøjcän. Mänit højtsä Felipe xñämaayy coo højts jim̱ nmejtstáêagät maa jaêa tiøjcän. Jueêe jaêa Felipe hänajty tiuuá¹ghajpy, jaêa Diosmädiaêagy hänajty yajwaêxyp. Tøø hänajty jaduhá¹ wyiinguexyii coo jaêa mäbøjpädøjc piuhbédät. Näjuxtujc hajxy hänajty jaduhá¹ wyiinguejxä coo hajxy jaduhá¹ miäbuhbédät. 9 Mädaax̱cä Felipe yhuung hänajty haagä cäxyii. Nämädaax̱cä Diosmädiaêagy hajxy hänajty ñajtscapxøêøy. 10 Maxiøø højts hänajty jim̱ tøø nhity maa jaêa Felipe tiøjcän, mänitä jäyaêay tuêug miejch. Agabo hänajty xiøhaty. Jim̱ hänajty chooñ Judea. Ãajtscapxøøbiä Diosmädiaêagy hänajty jeêebä. 11 Coo jaêa Agabo jim̱ miejch maa højts hänajty nmejtstaêaguiän, mänitä Pablo jaêa wiøøn wiähájtäxä. Mänitä Agabo hamdsoo ñiguiøêøxojts ñidiecyxiojtsä jaêa Pablo jaêa wiøønhaam. Mänitä Agabo jaêa Pablo ñämaayy: âJadúhá¹høcÌhä DioshespÃritu tøø xñämaêay coocÌh miicÌh nnajtscapxǿøyyät. Jadúhá¹Ã¤c miicÌhä judÃos xquiøêøxots xtiecyxiodsaam̱bä jim̱ Jerusalén nébyhøch cham̱ tøø nhamayyän. MänÃtäc miicÌh xyajcøêødägøêøwaêañ jaêa soldadohajxy Rómabä. 12 Coo højts jaduhá¹ nmädooyy, møødä mäbøjpädøjcâhajxy, mänit højtsä Pablo nja nämaayy coo jim̱ quiaêa nÇ¿cxät Jerusalén. 13 Mänitä Pablo yhadsooyy: âTii hajxy coo mjøêøy coo mxuucÌh. TiicÌh hajxy coo xyagjootmayhaty. Cabä cueentä jaduhá¹ coocÌhä hänaêc jaduhá¹ jim̱ xquiøêøxots xtiecyxiódsät Jerusalén. Cabä cueentä jaduhá¹ coocÌh hänaêc jim̱ xyaghóêogät jaêa Jesúscøxpä, jaêa hajxy nWiindsøá¹hájtämbä ânøm̱ä Pablo miänaaṉ̃. 14 Coo højts jaduhá¹ nhijxy coo jaêa Pablo hänajty quiaêa mäbøgaêañ, mänit højts nmänaaá¹nä: âWeen jaduhá¹ jiadyii nebiä Dios tøø miänaêañän. Mänit højts nhamooá¹nä. 15 Mänit højts nhadsøøm̱bøjcy, høøcÌh møødä Pablo. Mänit højts jim̱ nnøcxy Jerusalén. 16 Näjeêe højtsä mäbøjpädøjc jim̱ xpianøcxy, jaêa hajxy hänajty jim̱ tsohm̱bä Cesarea. Coo højts jim̱ nmejch Jerusalén, mänit højts hoy xñajtswowøêøy maa jaêa Mnasón jaêa tiøjcän. Jim̱ä Mnasón hänajty jecy tøø chohá¹daêagy Chipre. Tøø hänajty jiegøêøy coo jaêa Mnasón jaêa Diosmädiaêagy hänajty tøø miäbøcy. Jim̱ højts nmejtstaacy maa jaêa Mnasón jaêa tiøjcän. 17 Coo højts jim̱ nmejch maa jaêa mäbøjpädøjcâhajxiän, mänit højts xquioñdymooyy xooá¹dáacäp. 18 Cujaboom højtsä Pablo jim̱ xmiødhajty maa jaêa tsajtøjcän. Jim̱ä Santiago hänajty møødä tsajtøjwiindsøá¹hajxy nägøx̱iä. 19 Mänitä Santiagohajxy miøødniyajpooêxä jaêa Pablo. Mänitä Pablo tiägøøyy mädiaacpä nebiatiä Diosmädiaêagy hänajty tøø yajwaêxiän maa jaêa cajpa judÃoshajxiän, cooc jaduhá¹ quiapxy miädiaacy jaêa Dios miäjaahaam. 20 Coo jaêa Santiagohajxy jaduhá¹ miädooyy, mänitä Dios hajxy wyiingudsähgøøyy. Mänitä Pablo hajxy ñämaayy: âMäguêughajpä Pablo, mnajuøøby miicÌh jaduhá¹ coo jaêa judÃos jaêa Jesús jaêa miädiaêagy hajxy nämay tøø miäbøjcä. Jaduhá¹ hajxy nägøx̱iä miänaêañ coo jaêa cuhdujt hajxy tsipcøxp ngudiúuá¹Ã¤mät, jaêa Moisés jecy yhanéhm̱äbä. 21 Tøø hajxy jaduhá¹ miädoyhaty cooc tyijy miicÌhä judÃos wiingcuhdujt tøø myajnähixøêøy, jaêa hajxy jäguem̱baady hadsänaabiä. Jadúhá¹Ã¤c tyijy tøø myajnähixøêøy coo cuhdujt hajxy ñajtshixÇ¿êøwät, jaêa Moisés jecy yhanéhm̱äbä. Jadúhá¹Ã¤c tyijy tøø myajnähixøøbiä coo højts jaêa nguhdujt ngaêa cudiúuá¹Ã¤nät, højts judÃos, møød coo højts nhuung ngaêa circuncidarhájtänät. 22 Coo jaêa cuêughajxy jaduhá¹ miädoyhádät coo miicÌh yaa tøø mgoody Jerusalén, mänitä tøyhajt hajxy chogaêañ pø tøyhajt jaduhá¹ coo miicÌhä judÃos jaduhá¹ tøø mjaancÌh yajnähixøêøy, jaêa hajxy jäguem̱baady hadsänaabiä. 23 Tøø højts jaêa wiinmahñdy tuêug nbaady nej miicÌh myajniyhoyøêøwǿøjät. Jii højtsä nmäguêughajpä nämädaax̱cä. Tøø xøø hajxy yhagapxtucy coo meeg hajxy hänajty yoxaêañ nebiä Moisés jecy yhanehm̱iän coo hajxy jaduhá¹ nguhdujthájtämät. 24 Mmødhádäp miicÌh yøêø hänaêc yøêø nämädaax̱pä. Jaduhá¹ miicÌh mnämäjuyÇ¿êøwät coo meeg hajxy hänajty yoxaêañ. Jaanä jaduhá¹ miicÌhä meeg tuêug myójxpät. Coo miicÌh jaduhá¹ mnämäjuyÇ¿êøwät, jaduhá¹ hajxy hoy yajcuhméêxät. Coo miicÌh jaduhá¹ mguhdujthádät, jaduhá¹ miicÌhä cuêug xyhÃxät coo miicÌhä cuhdujt jaduhá¹ mgudiuum̱bä, jaêa Moisés jecy yhanéhm̱äbä. Jaduhá¹Ã¤ cuêugä tøyhajt hajxy miøødhadaêañ coo miicÌh wiingcuhdujt tøyhajt mgaêa yajnähixøêøy. 25 Pero jaêa jäyaêayhajxy caêa judÃospä, jaêa hajxy mäbøjpä, tøø højtsä nocy nyajnäjaayøêøy. Jaduhá¹ højts tøø nmägapxy tøø nhaneêemy coo hajxy quiaêa tsúêudsät mädyiibä hänaêc tøø yox̱y quepychechwiinduum, møød coo hajxy quiaêa tsúêtspät jaêa tøø quiaêa nøêxiéeêxiäbä, møød coo wiingtoêoxiøjc hajxy quiaêa møødmáêawät ânøm̱ä Pablo ñämaayyä. 26 Mänitä Pablo jaêa hänaêc miødhajty jaêa nämädaax̱pä. Mänit hajxy cujaboom hoy quiudiuṉ̃ nebiä judÃos quiuhdujthajxy hänajty myiṉ̃än. Mänit hajxy tiøjtägøøyy tsajtøgooty. Mänit hajxy ñägapxy cooc juxtujxøø hänajty quiaêa habetyñä neby hajxy hänajty tøø yhagapxtuquiän coo meeg hajxy hänajty yoxaêañ. 27 Ja weenjaty hänajty quiaêa habety jaêa juxtujxøøbä. Mänitä jäyaêayhajxy näjeêe tiägøøyy tsajtøgooty. Jim̱ hajxy hänajty chooñ Asia. Coo jaêa Pablo hajxy jiiby yhijxy tsajtøgooty, mänit hajxy tiägøøyy yaax̱pä cooc jaêa Pablo hänajty jiiby wiädity: âJudÃostøjc, højts puhbéjtäc. Xiids yøêø craa Pablo wiädity. Yøêødsä wiingcuhdujt homiajaty nøcxy yajwiinhixøêøy. Jaduhá¹ yøêø craa jaêa cuêug jiøjcapxøêøy coo højtsä nguhdujt hajxy xquiaêa cudiúuá¹Ã¤mät, nebiä Moisés jecy jia hanéhm̱iän. Jaduhá¹ yøêø craa yajwiinhixøøbiä cooc tyijy hädaa tsajtøjc jaduhá¹ quiaêa tsoobaady. Maas hanax̱iä haxøøg tøø jiatcøêøy coo jäyaêay yaa tøø miøødtägøêøy tsajtøgooty, jaêa hajxy caêa judÃospä. Hix̱, cabä cuhdujt jaduhṠñäêägä miṉ̃ coo hajxy yaa tiägÇ¿êøwät tsajtøgooty, pønjaty caêa judÃos. Paady hajxy jaduhá¹ miänaaṉ̃, jeêeguiøxpä coo jaêa Pablo hänajty tøø yhixyii cajptooty coo jaêa Trófimo hänajty miøødä. Jaduhá¹Ã¤ Asiabäjäyaêayhajxy hänajty miänaêañ cooc tyijy jaêa Pablo jaêa Trófimo hänajty tøø miøødtägøøyy tsajtøgooty. Efeso jaêa Trófimo hänajty chooñ. Caêa jiudÃosä hänajty jeêe. Hoorä, coo jaêa cuêughajxy jaduhá¹ miädooyy cooc jaêa Pablo hänajty jiiby wiädity tsajtøgooty, mänit hajxy tiägøøyy haamhajpä. Mänitä Pablo hajxy miajch. Mänit hajxy piawijch piajädujty jim̱ tsajtøghaguuy. Mänitiä tsajtøjc hajxy yhagøøyy. 31 Jim̱ä cuêugä Pablo hajxy hänajty ñäêägä yaghoêogaaá¹nä, mänitä soldadoâwiindsøá¹Ã¤ mädiaêagy ñämejtsä coogä cuêughajxy hänajty jim̱ wyiêi yhaamhaty Jerusalén. Roma jaêa soldadohajxy hänajty chooñ. 32 Tuuá¹Ã¤ jaêa soldadoâwiindsǿṠjaduhṠñäêä mädooyy, mänitä soldadohajxy yhamugøøyy. Mänit hajxy päyøêøguiä yhädaacy maa jaêa cuêughajxy hänajty yhaamhatiän. Coo jaêa cuêugä soldado hajxy jaduhá¹ jiøjcuheebøøyy coo jaêa soldadohajxy hänajty miänacy maa jaêa Pablo hänajty wiobhoêogyiijän, mänitä Pablo yhøxmajtsä. 33 Coo jaêa soldadoâwiindsǿṠjiiby quiädaacy, mänitä Pablo chuum̱ä. Hamejtscadena quiøêøxojts tiecyxiojtsä. Mänitä soldadoâwiindsøá¹Ã¤ cuêug miäyajtøøyy pøá¹Ã¤ Pablo, møød tii hänajty coo tøø wiobhoêogyii. 34 Mänitä jäyaêayhajxy may yhadsooyy haagä wiingjaty. Cab hajxy hänajty tiuêugmädiaêaguiä. Coo jaêa cuêughajxy hänajty jaduhá¹ wyiêi yaêaxy, cabä soldadoâwiindsøá¹Ã¤ tøyhajt hänajty hoy piaadaêañ. Mänit miänaaṉ̃ coo jaêa Pablo jim̱ yajnøcxǿøjät maa jaêa cuartelän. 35 Coo jaêa soldado jaêa Pablo hajxy jim̱ miøødcooêty maa jaêa escalera jaduhá¹ chohá¹daêaguiän, mänitä Pablo hajxy quiøyøêcy. Paady hajxy jaduhá¹ quiøyøêcy coo jaêa cuêugä Pablo hajxy hänajty jia wiêi yaghoêogaêañ. 36 Høx̱haamä cuêugä soldado hajxy hänajty pianøcxy yáax̱äp coo jaêa Pablo yaghoêogǿøjät. 37 Jim̱ä soldado jaêa Pablo hajxy hänajty miøødtägøêøwaêañ cuarteltøgooty, mänitä Pablo jaêa soldadoâwiindsǿṠñämaayy: âHuuc miá¹, nhuuc møødmädiáêagyhøch miicÌh paquiä. Hagriegohaamä Pablo jaduhá¹ miänaaṉ̃. Mänitä soldadoâwiindsǿṠyhadsooyy: âMjájpytiämä hagriego jaduhá¹Ã¤. 38 Cájtäm miicÌh jim̱ mdsooñ Egiptoânaaxootiä. Tøø jiegøêøy coo hänaêc tsip jim̱ tøø yajpädøêøgy Egipto. Nämädaax̱milä jiamiøød hänajty, haagä cahwiindøyhänaêc. Mänit hajxy piäyøêcy. Mänit hajxy jim̱ ñøcxøøyy pactuum maa pøṠquiaêa tsänaêayän. 39 Mänitä Pablo miänáaá¹gumbä: âCábøch jim̱ ndsooñ Egipto. JudÃojäyáêayhøch høøcÌh. JÃm̱høch ndsooñ maa jaêa cajpt jaduhá¹ xiøhatiän Tarso jim̱ Cilicianaaxooty. Møjjuǿøbyhøch ngajpt. Huuc tuá¹Ã¤ mayhajt, nhuuc cøx̱y møødmädiáêagyhøch yøêø cuêug. 40 Mänitä soldadoâwiindsøá¹Ã¤ Pablo cuhdujt miooyy coo quiápxät. Mänitä Pablo piejty escaleracøxp. Mänitä quiøêø chajxajy. Mänitä cuêughajxy cøjx yhamoṉ̃. Mänit tiägøøyy xiicpä mädiaacpä hebreohayuucâhaamby:
