Menu

MATEO 22

TBL

1 Bzodiidz Jesús stib cuent lo zho, rëb me: 2 âGrë zha ne rbedz Dios ygab zho xnëz me, none tsoxco zho gon zho miá¹e rnee me; sac nenda gdzieelo zho zig bdzieelo zha ne bredz tib rey co nie zho lo zhilni xpëëd me. 3 ‘Tib rey name, ziaadyob ctsieelnia xpëëd me, nzian zha ne bredz me tsie lo lni. Zeeá¹e laa dze co bdziá¹, pxeeḻ me zha ne quia dziin lo me zietsedz grë zha ne bredz me lo lni ga, per nëd zho nienaḻ zho. 4 Wbiire me pxeeḻ me zla zho rëb me: “Goḻtsietsedz zho, goḻguiab, laa guieḻwagw ne yquiin goclole, siguieḻ zho na guiaad zho." 5 Per ib beeá¹casd zho zha ne pxeeḻ me ga, no zho briee zie lo xcuaa, no zho briee zie zhiwto, 6 nogaa zho leḻ bnaaz zho zha co, psacsi zho zho, beet zho zho. 7 Zeeá¹e goá¹ me sca beeá¹ zho, blëë me, bnabey me grë xmeá¹guiib me güey zho güeygut zho grë zha ntseeb ne psacsi xmandad me ga, ni bnabey me bzëëg zho guiedz co. 8 Blozh ga biire pxeeḻ me zla zho, rëb me: “Laa guieḻwagw rii goclole, miá¹e naca goḻtsie tib nëz yu, zha ne gdzieeltaa to, goḻcuedz zho guiaad zho lo lni; sac grë zha ne bredz naa ga niaad, laa zho blule gaá¹le rieguiaḻd zho guiaad zho nu." 10 ‘Dzigo briee zho güey zho, miech ne bdzieeltaa zho, zigtaa zha ndzinliw, zigtaa zha ntseeba, grëse zho bredz zho bdziá¹nie zho zho lo lni. Goḻ hor wagw, biodzëse leá¹ yu ndxie miech. 11 Zeeá¹e laa rey bzëëb zienee me lo zho, goá¹ me lad co no tib zha co nacwxabd zho zigne rieguiaḻ gacwxab zha ne sca rie tib lo guieḻtsieel. 12 Dzigo rëbchaa me lo zho: “Bets, ¿pe nacne squise luu bzëëb luu nu, bui gaá¹le nacwd luu lar ne bneedz zho niacw luu?” ‘Dzese zob zho, rdzield zho pe guiab zho lo me. Goá¹se me sca rac zho, 13 bnabey me zha ne nodziib lo mezh rëb me: “Goḻzobdoo zha rii, goḻxidoo grop nia zho, grop ni zho, goḻcuee zho nu goḻtsieroá¹ zho lo ncow nëz ley. ¡Ga nac zaatne rieguiaḻ zho, ga gaá¹ zho guieḻnëdox ne no ted zho, goonnë zho, haxta gow lay zho!" 14 ‘Miá¹codaa nagoá¹ rac leá¹ dze rii ârëb Jesúsâ, ndal zha ne racredz sëëb xnëz Dios, per zhis nac zha ne rioxco rzëëb. 15 Blalaa zha farisé ne ndxie ga güey zho bnediidz zho dieá¹ zha guá¹güet zho Jesús cxiá¹ me tib diidz, zeeá¹a miá¹ co yquiaaqui tsiezo zho me lo wxtis. 16 Dzigo pxeeḻ zho bla zha ne nacgrë zho, ni güey zla zha ne racnie Herod gocgza zho. Bdziá¹ zho rëb zho lo me: âMaestro, ndioá¹ no niapse diidzli zienaḻ luu, ni scagaa zeeá¹e rseed luu miech, rdziebd luu miá¹e nac diidzli miá¹ co rnee luu lo zho. 17 Gane niina, racladz no gnë luu dieá¹ pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey ne zob Roma, te nonguieḻda ye. 18 Bieá¹ga me racladz zho guá¹güet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho: â¿Pe naá¹ to na rieá¹d naa pe no guic to? Masaque rëb to na lëë, znuse guá¹güet to naa. Goḻneedz tib pes ne rguizh to nu gaá¹le. Dzigo bdeed zho tib pes plat lo me. 20 Blozh ga, rëbchaa me lo zho: â¿Cho nu, cho lë nu quia lo pes rii? 21 Pquiab zho rëb zho: âLëë rey i, lëë lë me i quia lo qui. Dzigo rëb me lo zho: âMiá¹e rieguiaḻ sca ycaa rey, goḻdeeda lo rey; scaquegaa miá¹e rieguiaḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda. 22 Zeeá¹e goá¹ zho sca ptsire me lo xtiidz zho, bzee zdoo zho, mazd miá¹e beeá¹ zho laa zho wbichese ga, laa zho zey. 23 Dze coquew, güey bla zha saducé lo Jesús. Nac zha saducé rliladzd zho zdziá¹ dze grieeban miech. Dzigo bdziá¹ zho, 24 rëb zho lo me: âMaestro, znu psaá¹ Moisés diidz: Teḻne glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui, ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeá¹a gap wnaa mëëd ne guiaaá¹ xlugar xpëëd zha ne gut ga. 25 ‘Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeá¹e laa zho gut biaaá¹d xpëëd zho. Dzigo ptsieelnia stib bets zho wnaa co. 26 Blozh ga gutaque zha co, pa së zho nsaá¹ mëëd. Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoá¹, niicle zha co psaá¹daque mëëd. Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, 27 tibaque zeeá¹e yeque me laa me gut. 28 Miá¹e racladz no gacndioá¹ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co zeeá¹e laa zho grieeban? Sac gza gadzse zho ptsieelnia me. 29 Pquiab Jesús rëb me lo zho: âI nagoá¹ laa to rxiá¹, miá¹e naca rieá¹de to zha nac Xtiidz Dios, niicle rliladzde to zrieelo me guá¹ me ncuaaá¹ ro ne gard gaá¹ miech. 30 Sac goá¹ zeeá¹e gaḻ dze ne laa grë miech grieeban, niicle mguiw niicle wnaaw led yedraa hor co dieá¹ cho ctsieelnia zho; sac hor co laa zho gac zig nac grë anjl ne no gbaa. 31 Stiba, ib nli zrieeban meá¹gut. Mod raá¹de to zha zhobnee zaatne raquiet zeeá¹e rëb Dios: 32 “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” Niicle ne gutle gza zha co hor co, per zeeá¹e sca bnee Dios gase rlu mban zho no zho lo me; sac teḻ Dios, ¡nacd me xDios meá¹gut, sinque xDios zha mban nac me! 33 Grë miech ne ndxie ga, zeeá¹e goá¹ zho sca ptsire me lo xtiidz zha saducé co, rzee zdoo zho. 34 Grë zha farisé ne ndxie ga, goá¹ zho sca psioog Jesús ro grë zha saducé co. Horco biire grë zha farisé co bzodiidz zho stib. 35 Lad zho no tib maistr ley, dzigo wbig maistr ley co lo Jesús, rëb zho: âMaestro, lo grë xley Dios, bzhiguieḻ bnë lo naa dieá¹, ¿pa miá¹ nac miá¹e mazdraa non? Sca rëb zho, sac gocladz zho niuá¹güet zho me. 37 Pquiab me rëb me lo zho: âLëë miá¹e mazdraa non nu znu rnee: “Dib zdoo luu, dib xalm luu, dib guieḻbiini ne no guic luu, bleynie Dios, meá¹ nroob ne rnabey luu.” Lëëw nac miá¹e mazdraa non, ni lëëw glopaa raquiet lo grëse ley. 39 No stib miá¹e rnee: “Bleynie samiech luu zigne rleynie luu luu.” Ye miá¹ rii nona, meraque lala con miá¹ glo. 40 Zha ne gban zigne rnabey grop ley rii, lëële grë ley ne psaá¹ Moisés ga, lëële grë zhiwseed zha ne biadteed xtiidz Dios ga, zienaḻ zho. 41 Goá¹ Jesús nzian farisé ndxie lo me ga, nacne bnabdiidz me lo zho rëb me: â¿Zha dieá¹ rzac to guiaad Meá¹ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios? ¿Cho lo xtii grieequia me? Pquiab zho rëb zho: âLo xtii David grieequia me. 43 Dzigo rëbchaa me lo zho: â¿Pe scaw sca? Zha nac waa zeeá¹e bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo David bzeet David meá¹ co, rëb David me nac meá¹ ne rnabey David. Goḻgaá¹ gaá¹le znu bnee David: 44 Rëb Dios lo meá¹ ne rnabey naa: “Cue naa nëz derech, nu bzob, nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaá¹ naa zho ladznia luu." 45 Gase nagoá¹ teḻne nli zha xtii David gac Meá¹ ne cxeeḻ Dios ga, ¿zha nac dzigo rnee David meá¹ co rnabey David? 46 Ni tib zho ib bdzield zho zha ntsire zho lo xtiidz me; desde dze co ni stib zho biazhdraa pe nabdiidz zho lo me.

Everything we make is available for free because of a generous community of supporters.

Donate