Menu

HECHOS 7

TBL

1 Dzigo bnabdiidz meá¹ ne nac pxoz nroob ga lo Xteb, rëb me: â¿Bnë dieá¹ pe nli quiayuá¹ luu grë ncuaaá¹e rnee zho i? 2 âGrëse to ne nac to meá¹ladz naa ârëb Xtebâ, laa naa rzaac to zig bets naa, zig pxozgaa naa. Goḻsiguieḻ goḻquiaadiag chop tsoá¹ lan diidz ne gne naa lo to nu gaá¹le: Padzeela, zeeá¹e bii no pxozgol ne Abraham dan ne lë Mesopotam, brieequia Dios ndzon ne no gbaa lo me, rëb Dios 3 griee me ga, csaá¹ me grë meá¹lidz me, tsie me nëz ne glutaa Dios lo me. 4 ‘Nacne briee me xtan zha Caldé ga, bey me nëz Harán, ga wban me zhis. Laa zeeá¹e laa pxoz me gut, dzigo laa Dios biaadnie me nëz rii, zaatne mban ne nu niina. 5 Niicle ne laa me blanso lo liu rii, ni tib lë win zaatne so ni me bdeete Dios lo me; per rëb Dios ib grë zha xpëëd me guiaaá¹niew. ¡Ni laa me quianied mëëd leá¹ dze co! 6 Rëbgazh Dios lo me, ib zieban grë zha xpëëd me ga ladz beá¹ dipse leá¹ tap gayoo iz, ga csacsi miech zho guá¹cuá¹ zho zho dziin. 7 “Per ib tedsod sacsi naa zha ne csacsi zho ga”, rëb Dios, “ni ga griee zho glanso zho nu, nu gooḻnie zho naa." 8 ‘Ni parne glu ib zac miá¹e bnee Dios lo Abraham ga, dzigo psaá¹ me diidz grëse mëëdbgui ne grieequia lo xtii Abraham none tso tib bey lad zho. Miá¹ co nagoá¹, zeeá¹e laa xpëëd me Isaac goc xon ngbidz, laa me bloo Isaac bey co. Scaque beeá¹ Isaac xpëëd me Jacob, ni scaque beeá¹ Jacob gza tsiipchop zha ne goc xpëëd Jacob; lëë gza tsiipchop zha co nagoá¹ goc pxozgol ne. 9 ‘Ziese pxozgol ne ga, blëënie zho bets zho zha ne lë José, pto zho José lo meá¹ ne zie wto nëz Egipt. Ni ne nacnie Dios José, 10 psilaa me José lo grëtaa guieḻnë ne bded José, ni gocnieá¹ me José beeá¹bey rey Egipt José. Ib psaand me José, bdeed me guieḻbiini lo José. Zeeá¹e goá¹ rey co scataa meá¹ nixbiini nac José, dzigo bnabey me bzo José goc me tib meá¹ non ne bnabey dipse Egipt; haxta grë ncuaaá¹ non ne no lidz rey, me bnabeya. 11 Lëëtaaque leá¹ iz ne nac me dziin, biaad tib gbin; dipse xtan zha Egipt, dipse xtan zha Canaán mban bded miech. Grë zha ne goc pxozgol ne ga, guieá¹draa pe gow zho. 12 Laa zeeá¹e bin Jacob laa zhobxtil bii no Egipt, dzigo pxeeḻ me zho güeyxi zho zhob ga. 13 ‘Zeeá¹e goc chop vuelt ziexi zho zhob Egipt, dzigoraa gocnaá¹ zho bets zho ga rnabey Egipt; niiclegaa rey cow, hor coraa beeá¹bey me bets José. 14 Dzigo bnabey José güeyxi zho pxoz me Canaán, güeyxi zho tsieel zho, güeyxi zho xpëëd zho. Lo grë zho rgaa zho tsoá¹gaḻ tsiiá¹, laa zho bdziá¹ Egipt. 15 ‘Sca nacne laa Jacob bey Egipt. Ga gut me, dzigo güeyqueets zho me Siquem, tib leá¹ baa ne bzhii Abraham lo Hamor; scaque grë xpëëd me zha ne goc pxozgol ne ga, ga gut zho. 17 Grë zha ne brieequia lo xtii zha gol co, zha ne na guiab ne nac meá¹ladz ne, ndal iz ne bio zho Egipt ga, ni ndaldoo goc zho. Laa zeeá¹e ziaadyob cuee Dios zho ga zigne rëble me lo Abraham glo, 18 laa meá¹ ne nac rey Egipt leá¹ dze co, psilo ptsidiḻ zho; sac rsoladzdraa me grëtaa dziin ne beeá¹ José lo meá¹ladz me. 19 Psacsi me zho, beeá¹ me zho zigne gocladztaa me, haxta bnabey me grëse mëëdbgui ne ral gaá¹draa zho win parne guet win. 20 ‘Leá¹ dze copaa nagoá¹ gol Moisés, tib mëëd niow nac win. Tsoá¹ mëë bloolan xniaa win win, 21 laa zeeá¹e brieelodraa ngolan me win, dzigo güeysaá¹ me win tib ro guiubee Egipt, ga bdziel tib xindzoop rey win. Wnaa co goá¹ win, biaaá¹ win lo me zig tib xpëëd me; 22 haxta bioxco me grëse wseed ne rac zha Egipt, pseed win. Zeeá¹e laa win broob, tib meá¹ nixbiini goc win, niicle ne gnee wina, niicle ncuaaá¹e guá¹gaa wina. 23 ‘Choo iz rap Moisés, zeeá¹e biab guic me güeyted me lo meá¹ladz me. 24 Dzigo goá¹ me laa tib zha Egipt quiaguiá¹ tib zha Israel; nacne bzëëbaque me bla me zho, beet me zha Egipt co. 25 ‘Sca beeá¹ Moisés, naá¹ me nieá¹ grë zha Israel ne Dios bzo me gacnie me zho, csilaa Dios zho ladznia zha Egipt; per bieá¹d zho ne scaw. 26 Biini liu co, goá¹ me laa chop zha Israel nodiḻ, zie me nla me lo xtiḻ zho, bnee me lo zho nonguieḻd ga tiḻ zho, guieá¹ zho gaá¹le meá¹ladzaque zho. 27 Dzigo biasaque tib zha ne noquiaaw ga pcheep zho me, ntseeb rac zho rëb zho lo me: “¿Cho bzo luu guiaadnabey luu no, guiaadlisquigaa luu dieá¹ pe nodziuuá¹ no? 28 ¿Te racladz luu ye gutaque luu no zigne beet luu zha Egipt co nieeg?" 29 ‘Zeeá¹e bin Moisés sca rëb zha co, hor co bzhooá¹ me bey me nëz xtan zha Madián. Nëz co ptsieelnia me, ga gop tsieel me chop mëëdbgui. 30 ‘Choo iz goc no me nëz xtan zha Madián, tib dze no me cho gui Sinaí, tibaque zeeá¹e goá¹ me laa tib anjl zo groḻtaa tib lo yag zarz, masaque rso bel lo yag co. 31 Bzee zdoo me, lëëtaque laa me zie gbiggax me, zeeá¹e bin me tsi Dios rëb Dios lo me: 32 “Naa nac Dios ne bliladz pxozgol luu Abraham, pxozgol luu Isaac, pxozgol luu Jacob.” ‘Zeeá¹e bin Moisés tsi Dios, per nli bdzieb me; lo dzeb co per ni blisdraa me lo me nwi me. 33 Dzigo bnee Dios stib, rëb me lo me: “Blit lab luu, sac gax lo naa i zo luu. 34 Laa dze nagoá¹ bdziá¹ ne laa naa csilaa grë zha Israel ladznia zha Egipt; sac raá¹ naa zha nactaa grë guieḻnë ne noded zho ga, ron naa blactaa roon zho nosacsi zha co zho. Ni luu bzooblo naa tsiebee zho ga." 35 ‘Dzigo laa Dios pxeeḻ Moisés ziesilaa me zha Israel; niicle ne glo rëb zho lo me: “¿Cho bzo luu guiaadnabey luu no, guiaadlisquigaa luu dieá¹ pe nodziuuá¹ no?” Per me bzo Dios bnabey lo zho, blee me zho Egipt. 36 ‘Nzian grë milagr, nzian grë ncuaaá¹e nroob ne gzee zdoo ne beeá¹ Moisés blee me zho ga; zigtaa leá¹ guiedz Egiptow, zigtaa lo Nisdoo Nizhniew, zigtagaa grë dan bidz ne bio zho dipse leá¹ choo iz ne bzënie me zho ga. 37 ‘Moisés ga bzeet lo pxozgol ne, ne laa Dios gnabey lo xtiique zho grieequia tib meá¹ ne cxeeḻ me guiadteed xtiidz me, zigne pxeeḻ me Moisés. 38 ‘Zeeá¹e nonie Moisés zho grë dan bidz co, Anjl ne bnee lo me guic gui Sinaí, me pteed xtiidz Anjl co lo zho; me pcaania ley ne biaaá¹ lo ne ga, diidz ne rap guieḻmban. 39 Per ib bind zho xtiidz me, leḻ gocladz zho mbiire ney zho Egipt stib, 40 bnabey zho Aarón rëb zho: “Bzaa tib mdio tedner lo no gacnieá¹ no laa no guioo Egipt stib; sac loxaque biadbee Moisés no ga, na choot naá¹d dieá¹ yo Moisés." 41 ‘Dzigo bzaa zho tib ngon yeeá¹ goc zhimdio zho, haxta beet zho grë ma ne bloogon zho lo mdio co; bleynie zho ncuaaá¹e bzaania zho. 42 Nacne wbiá¹ladz Dios, psaan me zho; psilo zho bleynie zho grë ncuaaá¹e raá¹ zho zhan gbaa. Beeá¹ zho zigne bzeetse zha ne biadteed xtiidz me padzeela, zeeá¹e rëb zho: Goḻsoladz gaá¹le, laa ne nleynie to naa dipse leá¹ choo iz ne bio to grë dan bidz co, laa ne niut ma ne ngogon to lo naa, 43 leḻ grë mdio ne bzaa to, mdio co bleynie to, lo mdio co pquiitsgzhib to. Mdio ne rnee to Moloc, zaatne zieetaa to tibaque ney to lidza, zhmel mdio ne rnee to Renfán, pa csaan to ma. Miá¹cocxe waa, laa naa cuee to ladz to, gzonëz naa to guey to grë dan ne riaaá¹ zitraa lo guiedz Babiloin. 44 ‘Leá¹ dze ne sca bio pxozgol ne grë dan bidz co, tib yu larse goc xyadoo zho, ga biotsow quie ne quia xley Dios. Dioszhal blu lo Moisés zha tsaa yu co. 45 Goc bla iza, zeeá¹e blozh bnitlo Dios grë guiedz ne briá¹ nu glo, laa Josué blansonieque yu co. Haxta leá¹ dze ne goc David rey, bii lëëw nac xyadoo zho. 46 ‘David goc tib rey ne gocnziuu lo Dios, bleynie Dios me, dzigo gocladz me nzaa me tib yadoo nroob zaatne mbëzlo zho Dios. 47 Per brieelod nzaa mew, Salomónraa goc rey ne bzaaw. 48 Nli laa yadoo co biaa, per teḻ Dios, meá¹ nroob nac me, led yed me cuëz leá¹ grë yu ne rzaa miech. 49 Zigne zhobneeque lo Xtiidz me, zeeá¹e znu rëb me: Gbaa nac zaatne zoob naa, laa lo guidzliu nac zaatne rzo ni naa. ¿Zha nadieá¹ nac yu ne naá¹ to gzaa to cuëz naa? ¿Pa nadieá¹ guiab to gzaa to zaatne gdziiladz naa? 50 ¿Niacxe led naad bzaa gbaa?, ¿niacxe led naad bzaa guidzliu? 51 ‘Goḻgona sca gaá¹le ârëb Xtebâ, zigne beeá¹aque grë pxozgol to ga padzeela, scadaaque goá¹ quiayuá¹ to niina. Miech nad, miech ntseeb zdoo nac to; ib ronde to miá¹e rnee Espíritu Sant. 52 Teḻ pxozgol to, nëḻte goá¹dze zho grë zha ne pxeeḻ Dios biadnee xtiidz me; haxta beet zho grë zha ne bzeet ne laa Dios cxeeḻ tib meá¹ peet xtoḻd ne bzooblo me guiaad lo guidzliu. Ni niina ne laa Dios pxeeḻ meá¹ co, scasaque beeá¹ to, ptsidiḻ to me, bnabey to bgaa me beet to me. 53 Tibaque squi quia to quiaguiits to Xley Dios; xanjlpaa me biaadsaá¹a lo to, ni ruá¹de to miá¹e rnabeya. 54 Zeeá¹e bin zho sca rëb Xteb, blëëye zho haxta rowye ro zho rwi zho lo me. 55 Laa me, ne nacnie Espíritu Sant me, zeeá¹e blis lo me bui me nëz gbaa, goá¹ me lo guieḻndzon ne no Dios, goá¹paa me laa Jesús zo cue Dios nëz derech. 56 Dzigo bnee me, rëb me: âRaá¹paa naa niina goá¹ nzhialse gbaa, laa meá¹ ne pxeeḻ Dios biaad lo guidzliu ga, laa me zo cue Dios. 57 Miá¹e beeá¹ zho ptse zho diag zho, ni nguiedz roptsie zho parne gondraa zho pe rnee me; laa zho wbigbe bnaaz zho me, güeynie zho me tib lad ro guiedz. 58 Zha ne goc textigw ga, blee zho lar ne mbix zho, bdziiá¹ zhow tib lo mgui nguieg lë Saul, mgui co pquianapa; laa zho psilo bdeedquie me. 59 Sca nodeedquie zho me, laa me rnab lo Dios rnee me: âJesús, luu ne nac luu meá¹ ne rnabey, luu pcaania zhiespíritu naa. 60 Dzigo pquiitsgzhib me, ni pquiaa me stib redz nroob bnab me lo Dios, rëb me: âDios, luu ne nac luu meá¹ ne rnabey, doḻ ne quiayuá¹ miech rii, laa naa rnab lo luu guá¹quizhd luu zhow. Loxaque blozh sca bnee me, laa me gut. Ye mgui ne lë Saul ga, bdeed diidz sca beet zho me.

Everything we make is available for free because of a generous community of supporters.

Donate