Romanos 3
TBL1 Xchoobáatäp højts jaduhá¹ madiuêu coo højts judÃos nmäminøêøy nmägaêawøêøy, coo højtsä hijxtahá¹d nyajpädaêagy maa højts nniêxcøxpän, jaêa jaduhá¹ yajcähxøêpä coo højtsä Dios xquiuêughaty. Tøyhajt jaduhá¹. Haa caêa, Dios højts nhap ndeedy jecy xyajcøêødägøøyyä jaêa mädiaêagy jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä. Mänit hajxy ñämaayyä jaêa Diósäm coog hajxy hänajty quiuêughadaêañii. 3 Y jeêenä højtsä Dios xquiuêughatyñä neby højts jecy xyajwiinwaaá¹Ã¸Ã¸yyän, hoy højts nhap ndeedy nämay hoy quiaêa jagä cudiuuṉ̃ neby hajxy hänajty tøø yhaneêemyiijän jaêa Diósäm. Tøyhajt jaduhá¹ coo jaêa Dios tiømiädiaêagy. Cabä Dios mänaa yhøhá¹daêagy, hoy hajxy nägøx̱iä cu nja mänáaá¹Ã¤m cooc tyijy jaêa Dios quiaêa yajtøjiaty waam̱baty hajxy tøø xyajwiinwaaá¹Ç¿Ã¸yyäm. Jaduhá¹ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa jaêa Diosmädiaêaguiän: Diosteedy, hopiøá¹Ã¤ jaduhṠñajuøêøy coo miicÌh myajtøjiaty waam̱baty højts miicÌh tøø xyajwiinwaaá¹Ã¸êøy. Coo miicÌh pøṠxñäxøêøwÇ¿êøwät cooc tyijy miicÌh jaduhá¹ mgaêa yajtøjiaty waam̱baty miicÌh tøø mmädiaêagy, cähxøêøgaam̱b jaduhá¹ coo jeêe yhøhá¹daêagy, jaêa miicÌh jaduhá¹ xñäxøêøwøøbiä. 5 JaancÌh tehm̱ yhoyyä Dios yhity. Pero højts, cab højts hoy nnäêägä hÃjtäm. Tøyhajt jaduhá¹. Paadiä, cähxøêp jaduhá¹ coo jaêa Dios jiaancÌh tehm̱ hoyyä. Hix̱, coo højts häxøpy nhÃjtäm hoy, cab jaduhá¹ häxøpy quiähxøêøgy coo jaêa Dios jaduhá¹ hoy jiaancÌh tehm̱ yhity. Pero jaduhá¹Ã¤ jäyaêayhajxy näjeêe miänaêañ cooc tyijy jaêa Dios howyiinmahñdy quiaêa møødä, jeêeguiøxpä coo hajxy xyajcumädow̱áaá¹Ã¤m. 6 Pero hahixøøby jaduhá¹ coo jaêa Dios hajxy xyajcumädóow̱ämät. Haa caêa, coo jaêa Dios häxøpy hoy quiaêa hity, cabä cuhdujt häxøpy miøødä coo hajxy jaduhá¹ xyajcumädóow̱ämät. 7 Hoyyä jäyaêayhajxy näjeêe jia mänaêañ cooc tyijy jaêa Dios quiaêa yajtøjiaty waam̱baty tøø quiapxy tøø miädiaêagy, yajnajuøøby jaduhá¹ coo jaêa Dios tøyhajt mänaa quiaêa høhá¹daêagy. Jaduhá¹Ã¤ jäyaêayhajxy nägøx̱iä ñajuøêøwaêañ coo jaduhá¹ yhahixøêøy coo jaêa Dios hajxy nwiingudsähgǿøyyämät. Pero coo pøá¹Ã¤ Dios jaduhṠñänÇ¿mät cooc tyijy quiaêa yajtøjiaty waam̱baty tøø quiapxy tøø miädiaêagy, hahixøøby jaduhá¹ coo jeêe quiumädów̱ät. 8 NäjeêecÌhä jäyaêayhajxy xñähøønøêøy cóogøch tyijy nmänaêañ cooc tyijy jaduhá¹ yhahixøêøy coo hajxy haxøøg njatcǿøyyämät, jadúhá¹Ã¤c tyijy maas hoy quiähxøêøgaêañ coo jaêa Dios jiaancÌh tehm̱ yhoyyä. Jaêa hänáêcâhøch hajxy jaduhá¹ xñähøønøøbiä, høhá¹daacp hajxy jaduhá¹. Hahixøøby jaduhá¹ coo hajxy quiumädów̱ät. 9 Jaanä jaduhá¹ højts judÃospä, cab højtsä Diosmädiaêagy maas hoy ngudiuṉ̃ quejee jaêa hänaêcâhajxy caêa judÃospä. Haa caêa, tøøcÌh nhuuc mänaam̱bä coo hajxy jaduhá¹ hoy ngaêa näêägä hojiäyaêayhájtäm, coo ni pøá¹Ã¤ Diosmädiaêagy hoy quiaêa näêägä cudiuṉ̃, ni højts judÃos, ni jaêa hänaêcâhajxy caêa judÃospä. Hamdsoojoot hajxy jaduhá¹ hoy ngaêa jäyaêayhájtäm. 10 Jaduhá¹ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa jaêa Diosmädiaêaguiän: Ni pøṠhoy quiaêa wädity. 11 Ni pøṠjaduhá¹ quiaêa wiinjuøêøwaêañ nebiä Dios wyiinmahñdyhatiän. Ni pøá¹Ã¤ jioot quiaêa pädaêagy maa jaêa Diosän. 12 Tøø jaêa jäyaêayä Diosmädiaêagy hajxy nägøx̱iä ñajtshixøøñä. Cøjnøø cøjtuêu hajxy tøø piaduêubøjnä. Haxøøg hajxy jiäyaêayhajnä nägøx̱iä. 13 JaancÌh tehm̱ yhaxøøg hajxy quiapxy miädiaêagy. Jaduhá¹Ã¤ yhaawhajxy tiocxuugy nebiä hoêoguiäyaêajiut tiocxuuguiän, jaêa tøø yhawáêacÌhäbä. JaancÌh tehm̱ yhøhá¹daacp hajxy. Jaduhá¹Ã¤ haxøøgpä hajxy yaghity yhaawjooty nebiä haxøøgtsahṉ̃dyhaawän. JaancÌh tehm̱ miägapxpojp hajxy. 14 JaancÌh tehm̱ quiapxtägooby hajxy hoñejpiä nebiä jioot hajxy yajmädsoquiän. JaancÌh tehm̱ yhaxøøg hajxy ñiñänømyii. 15 JaancÌh tehm̱ piaquiä jootmaêad hajxy piaadyii, mänitä miäyaêadiøjc hajxy nøcxy yaghoêogaêañ. 16 JaancÌh tehm̱ chipyajpädøêp hajxy majaty hajxy wiädity. ChaacÌhtiuum̱biä cuêug hajxy jaduhá¹. 17 JaancÌh tehm̱ chiptsojp hajxy. 18 Cab hajxy tiajy miay pø yajcumädow̱áaá¹Ã¤bä Dios hajxy. 19 Jaduhá¹ds jeêe, yajcumädow̱aam̱biä Dios jaêa jäyaêay nägøx̱iä, pøá¹Ã¤ miädiaêagy hoy caêa cudiúuá¹Ã¤p, møød højts judÃos, møødä hänaêcâhajxy caêa judÃospä. Højts judÃos, højtsä pojpä nmaas møød, jeêeguiøxpä coo højtsä Dios jaêa nhapä ndeedy jecy xjia hanehm̱ä coo hajxy haxøøgjaty quiaêa jatcÇ¿êøwät nébiøch naam̱nä tøø ngujaayän. Pero cab højts jaduhá¹ nnäêägädä cudiunaêañ. 20 Jéquiänä Dios jaêa Moisés yhanehm̱y coo jaêa miädiaêagy quiujáhyyäxät. Jaduhá¹ hajxy nnajuǿøyyäm coo hajxy nägøx̱iä hoy ngaêa jäyaêayhájtäm. Ni pøṠjaduhá¹ hoy quiaêa cudiunaêañ jaêa Diosmädiaêagy. Coo jaêa Jesucristo hajxy tøø xñähhoêtúutäm, paadiä Dios hajxy xpiädaêagáaá¹Ã¤m hawaêadstuum, caj jieêeguiøxpä cooc tyijy jaêa mädiaêagy hajxy hoy ngudiúuá¹Ã¤m, jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä. 21 Hoorä, nnajuǿøyyäm hajxy jaduhá¹ coo hajxy nägøx̱iä haxøøg njatcǿøyyäm, mäduhṉ̃tiä hajxy yaa ndsänáayyäm hädaa yaabä naax̱wiin, møød højts judÃos, møødä hänaêcâhajxy caêa judÃospä. Cabä Dios pøṠñäêägädä cumay. Jaduhá¹Ã¤ jäyaêayhajxy näjeêe miänaêañ cooc tyijy hajxy piädaêagaêañii hawaêadstuum coogä jecymiädiaêagy hajxy hoy quiudiúnät, jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä. Pero tøø hajxy nhÃjxäm coo ni pøṠjaduhá¹ quiaêa pädaêagaêañii hawaêadstuum. Hoorä, jéquiänä Dios wyiinmaayy coo jaêa yHuung hänajty yaa quiexaêañ maa højtshájtäm. Mayhajtä Dios hänajty tiunaam̱by maa højtshájtäm. Jaduhá¹ hajxy hänajty xpiädaêagáaá¹Ã¤m hawaêadstuum. Jim̱ jaduhá¹ myiṉ̃ cujaay maa jaêa jecymiädiaêaguiän, jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä. Pero cabä jecyjiäyaêayhajxy hänajty wyiinjuøêøy. Hojiootä Dios miøød coo jaêa jecyjiäyaêayhajxy quiaêa pädaacä haxøøgtuum, hoy hänajty jia hawiinmatsä coo hajxy jim̱ cu piädaacä, jeêeguiøxpä coo hajxy hänajty haxøøg jiatcøêøy. Paadiä Dios jaêa yHuung ñähdujcy, jaduhá¹Ã¤ jäyaêayä piojpä quiädieey hajxy ñähwáêadsät. Jaduhá¹ quiähxøêøgy coo jaêa Jesucristo jaêa jecyjiäyaêay yajnähwaach jaêa piojpä quiädieeyhajxy. Høxtä jädaêanäbaadyñä jaêa Dios hajxy xyajwiiinjuǿøyyäm neby hajxy xpiädáacäm hawaêadstuum. Jaanä jaduhá¹ hajxy xyajwiinjuǿøyyämbä coo hajxy piädaêagaêañii haxøøgtuum pønjaty haxøøg jatcøøby jädaêahaty. Paadiä Dios jaêa yHuung ñähdujcy, jaêa Jesucristo, neby hajxy jaduhá¹ xñähhoêtúutämät. Y coo hajxy jaduhá¹ nmäbÇ¿jcämät coo jaêa Jesucristo hajxy tøø xjiaancÌh nähhoêtúutäm, jaduhá¹Ã¤ Dios jaêa nbojpä ngädieey hajxy xyajnähwáatsäm, jaduhá¹ hajxy xpiädáacäm hawaêadstuum, hopiøá¹Ã¤, møød højts judÃos, näguipxy møødä hänaêcâhajxy caêa judÃospä. Mayhajtä Dios jaduhá¹ tiuuá¹ maa højtshájtäm coo hajxy jaduhá¹ xpiädáacäm hawaêadstuum. 27 Cab jaduhá¹ yhawiinmatsä coo hajxy hamdsoo nniguiumáayyämät. Hix̱, coo hajxy nmäbÇ¿jcämät coo jaêa Jesucristo hajxy tøø xñähhoêtúutäm, paadiä Dios hajxy xpiädaêagáaá¹Ã¤m hawaêadstuum, hoy hajxy ngaêa jagä panÇ¿cxäm nebiä Moisés jecy quiujahyyän. Coo jaêa Dios hajxy häxøpy xpiädáacäm hawaêadstuum jeêeguiøxpä coo jaêa jecymiädiaêagy hajxy ngudiúuá¹Ã¤m, jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä, mänit hajxy mäbøcy cu nniguiumáayyäm hamdsoo. Pero caj pøṠjaduhá¹ piädaêagaêañii hawaêadstuum hamdsoohaam. 29 Tuêuquiä Dios jaduhá¹. Tuêcuhdujtä Dios hajxy xyhÃjxäm nägøx̱iä, møød højts judÃos, møødä hänaêcâhajxy caêa judÃospä. Tøyhajt jaduhá¹. Coo hajxy nägøx̱iä nmäbÇ¿jcämät coo jaêa Jesucristo hajxy tøø xñähhoêtúutäm, paadiä Dios hajxy jim̱ xpiädáacämät hawaêadstuum nägøx̱iä. 31 Pero cábøch nmänaêanaêañ coo jaêa jecymiädiaêagy quiaêa tøyyä, jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä, hoy hajxy nja wiinjuǿøyyänä coo jaêa Jesucristo hajxy xpiädáacäm hawaêadstuum mänaa hajxy tøø xñähhoêtúutäm. Hix̱, maas hoy hajxy jaduhá¹ nwiinjuǿøyyänä coo jaêa jecymiädiaêagy jaduhá¹ jiaancÌh tøyyä, jaêa Moisés jecy quiujáhyyäbä. Coo hajxy nmäbÇ¿jcäm coo jaêa Jesucristo hajxy tøø xñähhoêtúutäm, paady hajxy xpiädáacäm hawaêadstuum, caj jieêeguiøxpä cooc tyijy jaêa jecymiädiaêagy hajxy jaduhá¹ hoy ngudiúuá¹Ã¤m. Tøø hajxy jaduhá¹ nwiinjuǿøyyänä coo jaduhá¹ tiøyhajtä.
