Romanos 15
TBL1 Nnajuǿøyyäm højts jaduhá¹ coo quiaêa cädieeyä coo hajxy hotyiijä ngaayy nhúucämät. Pero tsøgä nmäguêughajpädøjc jaêa Diosmädiaêagy jaac yajmäbÇ¿jcäm, jaêa hajxy naam̱dägøêøy habøjpä, jaêa hajxy jaduhá¹ mänaam̱bä cooc tyijy quiaêa hawiinmatsä coogä tsuêucÌh ndsúêtsämät, coogä vino nhúucämät. Cabä nhamdsoo cuhdujthajtiä hajxy nyaghÃjtämät; møødä Dioscuhdujt hajxy nyaghÃjtämät. 3 Hix̱, mänaa Jesucristo yaa yhitiän hädaa yaabä naax̱wiin, cabä yhamdsoo cuhdujt hänajty yaghity. Jaêa Tieediä miädiaêagy jaduhá¹ quiudiuuá¹Ã¤, paady jaduhá¹ chaacÌhpøjcy. Jaduhá¹ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa Diosmädiaêaguiän: “Pønjaty miicÌh haxøøg xñänøøm̱b, jaduhá¹ mäwiin miäbaady néjjiäm høøcÌh xñänøøm̱bän”, nøm̱ä Jesucristo jaêa Tieedy ñämaayy. 4 Jaêa højtscøxpä Dios jaêa miädiaêagy jecy yajcujahyyä, jaduhá¹ hajxy hoy ngapxtáacämät. Jaduhá¹ højtsä tøyhajt nmøødhájtäm coo Dios yajtøjiadaêañ neby jecy yajcujahyyän coo højts jim̱ xyajnøcxáaá¹Ã¤m maa wyiinduumän. Coo hajxy jaduhá¹ nnajuǿøyyäm coo hajxy jim̱ nnøcxáaá¹Ã¤m, paady hajxy hotyiijä nmeeêxtújcämät. Cab hajxy tsøc jootmayhájtäm, hoy hajxy cøx̱ypänejpiä cu nja jajt cu nja habéjtäm. 5 Jaêa Dios hajxy jaduhá¹ xpiuhbéjtäm coo hajxy jaduhá¹ nmeeêxtújcämät, coo hajxy jaduhá¹ ngaêa jootmayhájtämät. Ween mijtsä Dios xpiuhbety coo hajxy jaduhá¹ mbahÃxät nebiä Jesucristo hoy yhitiän. Jootcujc hajxy jaduhá¹ mnimiøødhidǿøjät tuêugmädiaêagy. 6 Jaduhá¹ hajxy tuêugmädiaêagy mhÃdät coo Dios hajxy mgapxpáadät møj jaancÌh. Jaêa Dios, jaêa Jesucristo Tieedy jeêe. Jaêa Jesucristo hajxy nWiindsøá¹hájtäm. 7 Hoorä, nebiä Jesucristo hajxy xchójcäm, jaanä jaduhá¹ hajxy hamuumduêjoot nnicÌhójcämbät. Coo cuêug hajxy jaduhá¹ xyhÃjxämät coo hajxy hänajty nnicÌhójcäm, jaduhá¹Ã¤ cuêughajxy ñajuøêøwaam̱bä coo Dios miøjjä jiaancÌhä. 8 Jéquiänä Dios jaduhá¹ miänaaṉ̃ coogä yajnähwaats yajcuhwaatspä quiexaêañ maa judÃoshajxiän. Jaêa judÃos jaêa yhapä tieedy hajxy, jeêeds hajxy jaduhá¹ jecy hawáaá¹Ã¤xä, møødä Abraham, møødä Isaac, møødä Jacob. Coo Jesucristo yaa quiejxä hädaa yaabä naax̱wiin, hoyyä judÃoshajxy piuhbedyii. Tøjiajt jaduhá¹ nebiä Dios jecy miänaaṉ̃än coo yajnähwaats yajcuhwaatspä hänajty quiexaêañ. Hix̱, tømiädiaacpä Dios. Caj mänaa yhøhá¹daêagy. Tøyhajt jaduhá¹. 9 Jaanä jaduhá¹duhm̱bä, paadiä Jesucristo yaa quiejxä, hoyyä jäyaêayhajxy piuhbéjtäbä, jaêa hajxy caêa judÃospä. Coo hajxy jaduhṠñäxúuêtsäbä jaêa Diósäm, paadiä Dios hajxy møj jaancÌh quiapxpaady. Jaduhá¹ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa Diosmädiaêaguiän: MiicÌh ngapxpaadaam̱by møj jaancÌh näguipxy møød hajxy caêa judÃospä. Høyháamhøch miicÌh nwiingudsähgøêøwaêañ, nøm̱ä Dios ñämaayyä. 10 Wiingtuumä Diosmädiaêagy myÃiá¹gumbä cujaay: Mijts caêa judÃospä, xooá¹daêag hajxy møødä Dios quiuêughajxy näguipxy. 11 Jaduhá¹ cujaay myÃiá¹gumbä wiingtuum: Mijts caêa judÃospä, weenä Dios hajxy møj jaancÌh mgapxpaady wiinduhm̱yhagajpt. 12 Wiingtuumä IsaÃas jecy quiujáhguiumbä: Jaêa Isaà yhapä yhoc, minaam̱b jeêe miähaneêemaêañ. Jaêa jäyaêayhajxy caêa judÃospä, jeêeds hajxy jaduhá¹ haneêemáaá¹Ã¤p. Jaayaêay hajxy jaduhá¹ jiøbhijxyp coo hajxy miá¹ yajnähwaêads yajcuhwaêadsaêañii, nøm̱ä Jesucristo jecy ñänøøm̱ä, møødä jäyaêayhajxy caêa judÃospä. 13 Hoorä mijts, coo Diosmädiaêagy hajxy tøø mmäbøcy, weenä Dios hajxy hoyhoy xyajxooá¹daêagy, ween hajxy xyaghity jootcujc. Hix̱, tøø Dios hajxy xyhawáaá¹Ã¤m coogä hoyhajtä weenhajt hajxy xmioêowáaá¹Ã¤m caêxy pedyii. Hamuumduêjoot hajxy jaduhá¹ mjøbhÃxät. Xpiuhbédäbä DioshespÃritu hajxy jaduhá¹ jaêa miäjaahaam. 14 Mäguêughajpädøjc, nmǿødhøcÌhä tøyhajt jaduhá¹ coo hajxy hamuumduêjoot mnicÌhocy mnibiaêhäyoyii, møød coo hojioot hajxy mmøødä, møød coo Diosmädiaêagy hajxy hoy mwiinjuøêøy, møød coo hajxy mjaty mägapx haneêem. 15 Nébiøch hädaa nocy cham̱ ngujaayän, hamøc hadsaacÌh mijts tøø nmägapxy tøø nhaneêemy. Nyagjahmiejchp mijts jaduhá¹ jadähooc. NmǿødhøcÌhä cuhdujt jaduhá¹ coocÌh mijts nyagjahmiédsät. Hix̱, jaêa Dióshøch jaduhá¹ tøø xtiuuá¹gmoêoy coocÌhä miädiaêagy nyajwáêxät jaêa Jesucristocøxpä jim̱ maa mijtsän, mäduhṉ̃tiä hajxy mgaêa judÃoshaty. Coo jäyaêayhajxy nämay miäbÇ¿gät hamuumduêjoot jaêa DioshespÃritu miäjaahaam, mänit hajxy quiumayaêañii jaêa Diósäm. 17 Jootcújcâhøch jaduhá¹ nnijwiøêøyii coocÌhä nduuá¹g tøø yhoyøêøy, jaêa Dióshøch tøø xmióêoyäbä. Jaêa JesucrÃstøch jaduhá¹ xpiuhbejp, páadyhøch nduuá¹g tøø yhoyøêøy. 18 Jayóoyyøch cham̱ nmädiaêagaêañ nebiátyhøcÌhä Jesucristo xpiuhbejty mänáabøcÌhä jäyaêay jaêa Diosmädiaêagy nyajmäbøquiän, jaêa hajxy caêa judÃospä. Cábøch nmädiaêagaêañ nebiatiä wiinghänaêcâhajxy tøø tiuṉ̃. MädiaêagyháamhøcÌhä jaayaêay nyajmäbøjcy, møød coocÌhä hoyâyagjuǿøñäbä hänajty nyajcähxøêøgy. 19 Jaêa Dios, jaêa miäjaahaamä hijxtahá¹d tøø yajcähxøêøgy hoyâyagjuøøñä. Jaêa yhEspÃrituhaamä jäyaêay tøø yajmäbøcy. Wiinduhm̱yhagájpthøcÌhä Diosmädiaêagy hoy nyajwaêxy jaêa Jesucristocøxpä, coo jaayaêay hajxy hoy xñähhoêtúutäm. JÃm̱høch ndägøøyy wädijpä Jerusalén. Jäguém̱høch hoy nwädity. Høxtä jÃm̱høch hoy nwädity maa naax̱ xiøhatiän Iliria. 20 Jayóoyyøch jim̱ tøø nwädity majatiä Jesucristo hänajty tøø quiaêa mädoyhadyiijän. Jadúhá¹høch nnäêägä wädityhaty. Hix̱, cábøcÌhä Dios xtiuuá¹gmooyy coocÌh nwädÃtät maa wiinghänaêcä Diosmädiaêagy hänajty tøø yajwaêxiän. 21 Pønjatiä Diosmädiaêagy tøø quiaêa mädoy, jeêecÌh tøø nyajwiingapxøêøy. Jaduhá¹ jim̱ myiṉ̃ cujaay jaayaêaguiøxpä maa Diosmädiaêaguiän, jaêa hänajty cahnä miädoybä: Pønjaty caêa mädoobnä coo Dios jaêa yajnähwaatspä tøø quiex̱y, jeêedshajxy jaduhá¹ mädoyhadaam̱b. Jaêa jäyaêayä Diosmädiaêagy hajxy hijty caêa mädoobnä, jaduhá¹ hajxy yajmøødmädiaêagaêañii coo hajxy ñäxuucÌhii jaêa Diósäm. 22 TøøcÌh jim̱ mayhooc nja nøcxaêañ maa mijtsän jim̱ Roma. Pero cábøch hijty xñäbaadøøyyä coocÌh jim̱ nnÇ¿cxät. Hix̱, jaêa Diosmädiáêagyhøch hijty nyajwaêxyp wiinduhm̱yhagajpt. 23 Pero tøøcÌh nwädijpädøøñä wiinduhm̱yhagajpt. Mobädájpnøch jim̱ nnøcxaaá¹nä maa mijtsän. Tøø jaduhá¹ majiomøjt yhijnä coocÌh jim̱ tøø nja wiêi ñøcxaêañ maa mijtsän. 24 CoocÌh mäbøcy hänajty jim̱ nnøcxaêañ España, mänÃtøch mäbøcy jim̱ nduêunaxÇ¿êøwät maa mijtsän. Jootcújcâhøch jaduhá¹ nnijwiøêøwǿøjät coocÌh mijts jaduhá¹ nguhÃxät. MänÃtøch njaac tuêuyóêoyät coocÌh hänajty jim̱ nnøcxaêañ España. MänÃtäts mijts hii xpiuhbédät. 25 Pero cab jaduhá¹ choj näbaadøêøwaêañ coocÌh jim̱ nnÇ¿cxät maa mijtsän. Hix̱, Jerusalénhøch jayøjp nnøcxaêañ. XädÇ¿êøñhøch jim̱ nøcxy nyegaêañ. Jaêa häyoobädÇ¿jcâhøch nøcxy nmoêowaêañ, jaêa hajxy mäbøjpä. Jaêa mäbøjpädøjcâhajxy jim̱ tsänaabiä Macedonia møød jim̱ Acaya, jaayaêayä xädøêøñ hajxy yajmujc. HøøcÌhä xädøêøñ hajxy xyajmäguexaam̱b coocÌh hänajty jim̱ nnøcxaêañ Jerusalén. 27 Hamdsoojoot hajxy yajmujcy, caêa yhøøcÌhä nnämaayy coo hajxy yajmúgät. Hawiinmats jaduhá¹ coo mäbøjpädøjcâhajxy piuhbedǿøjät, jaêa hajxy jim̱ tsänaabiä Jerusalén. Hix̱, judÃoshajp hajxy jeêe. Jaayaêayä Diosmädiaêagy hajxy jim̱ mäbøjtsohá¹ Jerusalén mänaabä Diosmädiaêagy tiägøêøyän wädijpä jaêa Jesucristocøxpä. Mänitä jäyaêayhajxy høx̱haam jiaac mädoyhajty, jaêa hajxy caêa judÃospä. Miäbøjc hajxy jeêebä. Paady jaduhá¹ yhawiinmatsä coo jaêa judÃoshajxy piuhbedǿøjät jaêa jäyaêayhájxiäm, jaêa hajxy caêa judÃospä. 28 Hoorä, coocÌhä xädøêøñ hänajty jim̱ hoy tøø nyecy Jerusalén, mänÃtøch mäbøcy jim̱ nnøcxaêañ España. MänÃtøch jim̱ nduêunaxÇ¿êøwät maa mijtsän jim̱ Roma. 29 Y coocÌh jim̱ nmédsät maa mijtsän, nägøêø nädécypiøcÌhä Jesucristo xpiuhbedaêañ coocÌh mijtsä Diosmädiaêagy nyajnähixÇ¿êøwät, jaduhá¹ hajxy tuêugmucy nhÃjtämät jootcujc. NmǿødhøcÌhä tøyhajt jaduhá¹. 30 Mäguêughajpädøjc, tuêugmädiaêaguiä Jesucristo hajxy nmøødhÃjtämbä, jaêa hajxy nWiindsøá¹hájtäm. Jaêa DioshespÃritu hajxy xyajnicÌhójcäm. Huuc tuá¹Ã¤ mayhajt hajxy maacÌh høøcÌhcøxpän. Tsøgä Dios hajxy hamuumduêjoot mänuuêxtáacäm maacÌh høøcÌhcøxpän 31 coocÌhä Dios jim̱ xñäwáêanät Judeanaaxooty maa jäyaêayhajxy caêa mäbøjpän. Jaduhá¹Ã¤ Dios hajxy nmänuuêxtáacämbät coocÌhä mäbøjpädøjcâhajxy jim̱ jootcujc xtiøjmóêowät jim̱ Jerusalén coocÌh jim̱ nmédsät xädøêøñyejpä. 32 Y coo Dios jaduhá¹ miänáêanät, mänÃtøch jim̱ nwiimbÃdät, mänÃtøch jim̱ jootcujc nnÇ¿cxät maa mijtsän. Jootcújcâhøch jaduhá¹ jim̱ nbóoêxät. Hamiṉ̃ haxøpy hajxy mänit nnijiootcapxmøcpÇ¿jcämät. 33 Xmióoyyämä Dios jaêa hoyhajtä weenhajt hajxy. Wéenäts mijts nägøx̱iä xpiuhbety.
