Ratüpurɨ 8
PNG1 Stifenɨmbo hɨfokoamarüwurɨ ra Sor ai aboed-ane, mehu. Sor ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo moaruwaimbo mareandürɨ Ranɨ-sɨmboanɨ muÅguambo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Serusaremɨhü manɨboadei ranaheimbo pɨyei hehi moaruwaimbo marɨhindüra Sudia asu Samaria-yafe hɨfɨna bukürümayei. Åga hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai yaÅgɨrɨ Serusaremɨhü manɨÅgomo. 2 Anɨhondümbo-rundeimbɨ nindou bɨdɨfɨrɨ Godɨndɨ hohoanɨmo yaÅgɨrɨ süÅgurundeimbɨ ai Stifenɨmbo pukünambo aranɨhoafɨrurɨ mburu hɨfɨ-kamarüwurɨ. 3 Ranɨyo asu Sor ai anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ-yafe hohoanɨmo moaruwaimbo-reandürühɨ hu worɨnɨ-worɨnɨyuhü worambeahɨndɨ nɨmorehɨ nindouwenihɨ kifi hüramündɨndürɨ hu karabusambe hɨnɨÅgɨreandürɨ marandɨ. 4 Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai muÅguambo Ågoafɨ bukürümayei ranɨhü aboedɨ hoafɨ bokarɨhoemo marundɨ. 5 Ranɨyo asu Firip ai Sameria-yafe adükarɨ Ågoafɨna hanü Sisasɨmbo ai Krais-ani yahu wataporɨmbo-marandɨ. 6 Ranɨyo asu nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda hoeirɨhindühɨ ahandɨ hoafɨ wudɨpoaporɨhi hɨmborɨmayei. 7 Nindou ranahei fiambe moaruwai nendɨ mamarondürɨyosɨ, Åga Firip ai hemafoareandüra wurünɨyombo gorefoendühɨ nindou ranaheimbo hɨnɨÅgɨmarɨhindürɨ. Asu nindou afɨndɨ yirɨ warɨ nɨmokoyeimbɨ tɨÅarɨ moaruwaimbü ranai-amboanɨ aboedɨmayei. 8 Ranɨyo asu nindou afɨndɨ ranai ranɨ Ågoafɨhü afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mayei. 9 Åga nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Saimon ranɨ Ågoafɨhü manüÅgu. Ai hɨmoarokora randeimbɨyu, ranɨyo asu Samariahündɨ ai hepünɨmehindɨ. Saimon ai hoafɨyu randühɨya, “Ro adükar-anahɨ,” yahu marandamboyei, amoÅgohoandɨ asu akohoandɨ muÅguambo ahandɨ hoafɨ wudɨpoaporɨhi hɨmborɨmayei. Nindou ranai hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ra Ågɨnɨndeimb-ani asu Ågɨnɨndɨ ra Godɨndɨ nahurai adükar-ane,” sei marɨhündɨ. 11 Asu Saimon ai afɨndɨmbo ÅgoÅgoanɨ hoafɨ yare maranda hepünahindühɨ ahandɨ süÅguyahi marɨhündɨ. 12 Åga Firip ai God Ågɨnɨndɨ hɨfandarandɨ asu Sisas Kraisɨndɨ aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbo maranda nɨmorehɨ nindouwenihɨ ranai Firipɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ hundürümayei. 13 Saimon amboa Godɨndɨ hoafɨ anɨhondümbo-mareanda ahambo hundürümarüra asu Firip-dɨbo manüÅgu. Ai hoeireandane, Firip ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda, asu ai afɨndɨ hohoanɨmo-mayu. 14 Åga asu ranɨyomo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ Serusaremɨhü manɨÅgomo ai hoafɨ hɨmborɨyomondane, Sameriahündɨ ai Godɨndɨ hoafɨ anɨhondümbo-marɨhindɨ. Ranɨyo Pita asu Son aheimbo sowana koamarɨ-haupɨra mahanɨfanɨ. 15 Ai tüküyafɨne anɨhondümbo-rɨhindembɨ-mayei, ranaheimbo-hündambo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yafɨneandühɨ safanɨya, “Sɨhafɨ Yifiafɨ Aboedɨ aheimbo dabadürɨ,” masafanɨ. 16 Nindou ranai Sisasɨndɨ ndürɨnambo yaÅgɨrɨyei hundürümayei. Åga awi moai ranɨ sɨmbonɨ Yifiafɨ Aboedɨ ai aheiwamɨ koso. 17 Åga asu süÅgunambo hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ ai ahafandɨ warɨ aheiwamɨ nandɨne mburɨnambo, dɨdɨbafɨ-mefɨneanda, Yifiafɨ Aboedɨ ranai aheiwamɨ makoso. 18 Saimon ai hoeireapɨrane hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ ai ahafandɨ warɨ aheiwamɨ manandɨneanda, Yifiafɨ Aboedɨ ahei wamɨ makoso. Ranɨyu asu Saimon ai kakɨ semündü-haya, ahafanɨmbo sowana hu hoafɨyupɨrɨhü yahuya, 19 “Ågɨnɨndɨ ra wambo amboa seneandɨrɨ, rananɨmbo asu ro-amboa wandɨ warɨ nindou ranaheiwamɨ nandɨheandanɨ, Yifiafɨ Aboedɨ aheiwamɨ mbɨkoso-amboane,” mehu. 20 Åga Pita ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨ-moatükunɨ God ai moanɨ asendɨ ra, asu se nɨmboe kakɨnambo pemɨmbo hohoanɨmoayafa? Ranana se sɨhafɨ kakɨ ranɨ bɨtapɨndo yɨfɨndamboyafɨ. 21 Se Ågɨrɨ Godɨndɨ-mayo ratüpurɨ ndanambe keboawandɨ. Nɨmboe sapo sɨhafɨ hohoanɨmo ra Godɨndɨ hɨmboahü aboedɨyopoanɨ, Åga moaruwai-ane. 22 Åga ranɨmboane se dɨdɨboadɨndo hohoanɨmondafühɨ anɨmbo, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo randühɨndo hɨnɨÅgɨndowandɨ. Asu se Adükarɨmbo dɨdɨbafɨndafoando rananɨmbo ai sɨhafɨ Ågusüfoambe moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbüsümbui. 23 Ro fɨfɨrɨheandɨ, se-ana hohoaÅɨ afɨndeimbanafɨ asu sɨhafɨ Ågusüfoambe moaruwai ranɨ hohoanɨmo ran-ane nɨmarɨrɨnɨmbo hɨfandaranɨnɨ,” mehu. 24 Saimon ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se wambo farɨhefembohündambo Adükarɨmbo dɨdɨbafɨ-ndafoandanɨ anɨmbo, asu rananɨ moatükunɨ se hoafɨmayafɨ ra Ågɨrɨ tükündɨfeyo,” mehu. 25 Asu Pita weimbo Son ai nɨnɨ-moatükunɨ Adükarɨ ai ramareandɨ ra ai hoafɨyafɨnandürɨ mburɨnambo, asükai Serusaremɨnambo hɨhɨrɨyafɨne mahahüfanɨ. Nafɨnambo hahüfandühɨ, Samaria-yafeihɨ muÅgua Ågoafɨ adaburo ranaheimbo Adükarɨndɨ hoafɨ ra bokamarɨheneandürɨ. 26 Sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ ai Firipɨmbo Serusaremɨhü hoafɨyuhü yahuya “Botɨyafo, gebü Gasa Ågoafɨnambo nindou Ågoafɨ naÅgokoateyo nafɨ gadɨfɨ,” mehu. 27 Ranɨyu asu Firip ai botɨfi yaha hanühɨ ranɨ nafɨhü Itiopiahündɨ mamɨ hoeimarirɨ. Nindou ra Itiopia-yafe adükarɨ bogorɨ nɨmorehɨ Kandas ahandɨ kakɨ hɨfandɨrandeimbɨ bogorɨyu. Nindou ranai tɨmoefɨ karɨwurimb-ani. Ai rotumbo-hündambo Serusaremɨnambo mahafu. 28 Asükai ahandɨ karisambe Ågoafɨna hɨhɨrɨfi mahu. Karisambe huhü Aisaia Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ ai bukambe sürü papɨmarandɨ ra nafɨna hübudümara hu. 29 Ranɨyo Yifiafɨ Aboedɨ ai Firipɨmbo hoafɨyohü yahoya, “Akɨmɨ Ågafɨ karisɨ-kɨmɨ nɨmbafɨ,” meho. 30 Ranɨyu Firip ai pɨpɨyu hu, karisɨ fikɨmɨ-fiyuane, nindou ranai buk Aisaia sürü papɨmarandɨ ra ritimɨmaranda hɨmborɨyu haya düdufihɨ yahuya, “Hoafɨ se ritimɨmarandɨ ra awi fɨfɨrohawambo wamboyafɨ?” mehuamboyu. 31 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou wambo hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ fɨfɨrɨfe hoafɨkoate-ayu ana, ro Ågɨrɨ aboedɨ fɨfɨrɨndɨheandɨ. Åga se mborai sɨhüfɨ, fareafo, ro-dɨbo karisambe nɨmandembo,” mehundo. 32 Nindou buk hoeimareandɨ ranai ndare hoafɨyohü yahoya, “Ahambo sipsip hɨfokoefembo sowandümo ahomo nahuraiyo sowaründümo mahomo. Sipsip wei nɨnendɨ tüpurɨ-hehindanɨ, heikoate-ayo nou nindou nda moai sɨmborɨ yafambe fare hoafɨyu. 33 Ai ahambo amoanɨ-Ågeimbɨ moatükunɨ rarɨhindühɨ moai dɨdɨboa-dorɨhorɨ papɨ-hoafɨrɨhorɨ. Hɨfɨ ndanɨhü hɨfokoa-marüwura ai nɨmorɨkoate yɨfɨmayu, ranɨmboane ahandɨ nɨmorɨ nɨÅgo-koateayei,” meho. Aisaia 53:7-8 34 Kakɨ hɨfandɨra randeimbɨ ranai Firipɨmbo düdufindowohü yahuya, “Hoafɨndafɨndɨrɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafimbɨ ra dabui hoafɨmayu? Ahandɨ fimboyu, asu nindou Ågorümboyu?” mehuamboyo. 35 Ranɨyo asu Firip ai ahambo Aisaiandɨ buk ranɨhü pɨyu hayambo, Sisasɨndɨ aboedɨ hoafɨ ra yamundɨmarirɨ. 36 Ai nafɨsüÅgu hanɨfanɨ, hɨmonɨ tükümefɨneandɨ. Nindou kakɨ hɨfanda randeimbɨ ranai hoafɨyuhü yahuya, “Hoeiro, hoe apuiaro ra, Åga wambo hundürüyondɨrɨmbo ra moai nɨnɨ-moatükunɨ gureandɨrɨ,” mehu. 38 Nindou ranai karis ÅgɨÅgɨnɨ-mareanda manɨÅgo. Ranɨyafanɨ hanɨfanɨ hɨmonɨ kosɨfoene Firip ai ahambo hundürümarürɨ. 39 Hoe hɨnɨÅgɨrɨne hena hahüfandane, Adükarɨndɨ Yifiafɨ ai Firipɨmbo nɨmai serɨmɨndɨ maho. Nindou kakɨ hɨfanda randeimbɨ ranai Firipɨmbo moai asükai hoeirirɨ, Åga nindou ranai ahandɨ nafɨsüÅgu hɨhɨf-hɨhɨfɨ-kameihɨ mahu. 40 Firip ai Asdot Ågoafɨhü tüküfi haya Sisasɨndɨ aboedɨ hoafɨ wataporɨmbora hüfumbo Sisaria Ågoafɨhü tükümefiyu.
